Autor: Tomáš Hupka
Zdroj: © Zrno 2006 | Kresťanský týždenník pre mladých duchom
Datum napsání:
12.06.2020
Tomáš Apoštol, každá pochybnosť môže priviesť k pravde
Apoštola Tomáša väčšina ľudí spája s pochybnosťou vo viere. Jeho život a svedectvo však ponúkajú oveľa viac. Kým teda v skutočnosti bol? V písme sa jeho meno spomína na niekoľkých miestach: pri vyvolení dvanástich (Lk 6, 12-16 a Mk 3, 13-19), keď apoštoli dostali moc nad nečistými duchmi (Mt 10, 1-4), v texte o vzkriesení Lazara (Jn 11, 1-16), pri poslednej večery (Jn 14, 1-14), o Tomášovej pochybnosti (Jn 20, 24-29), keď sa Ježiš zjavil v Galilei (Jn 21, 1-14) pri Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 14, 1-14) a pri očakávaní zoslania Ducha Svätého (Sk1, 12-14).
Osobný profil
Meno Tomáš pochádza z hebrejského „teóma“ a znamená dvojča, používa sa aj grécke „didymus“. O tom, aké povolanie mal predtým, než ho Ježiš povolal za svojho učeníka, sa nezachovali žiadne informácie. K jeho charakteristickým črtám patrila odvážnosť, vernosť, pohotovosť, veľkorysosť a poctivosť. Intenzívne prežíval nielen pochybnosti, ale aj vieru. Mnohí ho neprávom označujú za pesimistu, ale ním nikdy nebol. Ako miesto pôsobenia apoštola Tomáša sa uvádza Sýria a Perzia, neskôr India, kde obrátil na kresťanstvo kráľa Gundaphara a v roku 72 po Kr. tu zomrel mučeníckou smrťou. Na maľbách je väčšinou zobrazení buď s kopijou v ruke (ktorá bola nástrojom jeho umučenia), alebo ako sa dotýka Kristových rán. Je vyhlásený za patróna Indie a Portugalska, tiež architektov, tesárov a kamenárov. Jeho sviatok si katolícka cirkev pripomína 3. júla.
Svedectvo odvahy
Prvé svedectvo o Tomášovej viere nachádzame pri udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazára. Bolo to tesne potom, čo Židia chceli Ježiša ukameňovať v Jeruzaleme (Jn 10, 22-40). Po tomto „incidente“ Ježiš odišiel k Jordánu na miesto, kde kedysi pôsobil Ján Krstiteľ. Tu ho spolu s apoštolmi zastihlo posolstvo o chorobe Lazára (ktorý žil v Betánii). Keď Ježiš povedal apoštolom, že sa vrátia do Judey kvôli Lazarovi (Betánia - asi 3 km od Jeruzalema), apoštoli stŕpli. Do Jeruzalema? Do Betánie? A neveriacky mu pripomenuli: „učiteľ, Židia ťa práve chceli ukameňovať, a ty zasa ta ideš?“ Uvedomovali si totiž, že Ježišov život je ohrozený. V tomto okamihu len Tomáš bol schopný povedať: „...poďme aj my a umrime s ním“. Tieto slová odhaľujú jeho odvahu, intenzitu s akou prežíval vieru a tiež ochotu obetovať za Ježiša svoj život. Toto jeho svedectvo viery nakoniec potvrdzuje, aj jeho mučenícka smrť.
Pochybnosťou k viere
Nevieme, prečo apoštol Tomáš nebol s učeníkmi v okamihu, keď sa im Ježiš zjavil. Vieme len, že sa zdráhal uveriť ich svedectvám a povedal: „ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím...“ Požadoval teda dôkaz a nestačilo mu ani svedectvo, jeho najbližších priateľov! Pochybnosti pri tom neboli Tomášovým životným postojom, ale jeho reakciou na skutočnosť, ktorá ho presahovala. O osem dní neskôr, sa Ježiš opäť zjavil učeníkom. Po pozdrave „pokoj vám“ prišiel hneď k Tomášovi a povedal mu: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Po tejto skúsenosti Tomáš vyslovil veľkonočné tajomstvo cirkvi: „Pán môj a Boh môj!“, ktoré je označované, ako najkrajšie vyznanie viery v celom Novom zákone.
Viem, komu som uveril
Kardinál Korec v jednej zo svojich kníh píše, že hoci Tomáš pochybuje, predsa je veriacim, pretože sa nechce stretnúť s akýmkoľvek učiteľom, ale len s tým, ktorého na kríži už nebol schopný pochopiť. Toto tvrdenie podporuje aj katechéza pápeža Benedikta XVI., v ktorej sa píše, že „Tomáš sa domnieva, že znamenia, ktorými môže rozoznať Ježišovu identitu, sú predovšetkým rany, v ktorých vidíme, do akej miery nás miloval.“ Preto ako dôkaz požaduje vidieť a dotknúť sa ich. Je presvedčený, že v týchto ranách je odkaz na niečo dôležité. A cez dotyk s nimi pochopil, že Ježiš zomrel na kríži pre nás a pre našu spásu. Slová „Pán môj a Boh môj!“ sú v skutočnosti vyjadrením viery a lásky „...naozaj si môj Pán a Boh...“, ten istý pred Golgotou, i po nej, i keď medzitým ukrižovaný a vzkriesený. Ako uviedol sv. Augustín „Tomáš videl a dotýkal sa človeka, ale vyznával svoju vieru v Boha, ktorého ani nevidel, ani sa ho nedotýkal. Ale to, čo videl a čoho sa dotýkal, ho viedlo k viere v to, o čom až doteraz pochyboval.“ Teda videl jednu skutočnosť (Ježiš s ranami), no uveril v druhú (Ježiš je Boh).
Veriť znamená...
Viera je Božím darom a umožňuje nám prijať jeho zjavenie. Boh pri tom chce, aby sme odpovedali celým svojím bytím, pretože viera sa dotýka srdca i mysle. Veriť v Boha teda znamená dôverovať a zveriť mu svoj život. A práve táto viera Tomášovi pôvodne chýbala. V okamihu, keď sa Ježiš zjavil Tomášovi však pochopil, kým naozaj je a úplne sa Ježišovi odovzdal. U Tomáša nastala premena srdca. Nakoniec Ježiš jeho pochybnosť nezavrhoval, videl totiž, že je úprimná. Podľa Benedikta XVI., je príklad apoštola Tomáša pre nás dôležitý aspoň z troch dôvodov: „pretože nás potešuje v našej neistote; pretože nám ukazuje, že každá pochybnosť môže priviesť k pravde; a pretože slová, ktorými sa na neho obrátil Ježiš, nám pripomínajú skutočný zmysel zrelej viery a povzbudzujú nás, aby sme napriek ťažkostiam pokračovali v jeho nasledovaní.“ Ak pochybnosť vedie ku kladeniu otázok a nachádzaniu odpovedí, potom nám preukazuje dobrú službu a môže viesť k prehĺbeniu viery. Pokiaľ by sa však stala naším životným postojom, uzatvorili by sme sa voči samotnej pravde a takáto pochybnosť, by bola neplodná. Môžeme sa inšpirovať Tomášovou odvahou a intenzitou, ako všetko prežíval. A čo sa týka pochybnosti, Tomášova pochybnosť viedla k spoznaniu Boha a k vyznaniu „viem, komu som uveril“ A tak vždy keď budeme pochybovať, môžeme si spomenúť na Tomáša s vierou, že pochybnosť nás posilní vo viere...
Apoštola Tomáša väčšina ľudí spája s pochybnosťou vo viere. Jeho život a svedectvo však ponúkajú oveľa viac. Kým teda v skutočnosti bol? V písme sa jeho meno spomína na niekoľkých miestach: pri vyvolení dvanástich (Lk 6, 12-16 a Mk 3, 13-19), keď apoštoli dostali moc nad nečistými duchmi (Mt 10, 1-4), v texte o vzkriesení Lazara (Jn 11, 1-16), pri poslednej večery (Jn 14, 1-14), o Tomášovej pochybnosti (Jn 20, 24-29), keď sa Ježiš zjavil v Galilei (Jn 21, 1-14) pri Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 14, 1-14) a pri očakávaní zoslania Ducha Svätého (Sk1, 12-14).
Osobný profil
Meno Tomáš pochádza z hebrejského „teóma“ a znamená dvojča, používa sa aj grécke „didymus“. O tom, aké povolanie mal predtým, než ho Ježiš povolal za svojho učeníka, sa nezachovali žiadne informácie. K jeho charakteristickým črtám patrila odvážnosť, vernosť, pohotovosť, veľkorysosť a poctivosť. Intenzívne prežíval nielen pochybnosti, ale aj vieru. Mnohí ho neprávom označujú za pesimistu, ale ním nikdy nebol. Ako miesto pôsobenia apoštola Tomáša sa uvádza Sýria a Perzia, neskôr India, kde obrátil na kresťanstvo kráľa Gundaphara a v roku 72 po Kr. tu zomrel mučeníckou smrťou. Na maľbách je väčšinou zobrazení buď s kopijou v ruke (ktorá bola nástrojom jeho umučenia), alebo ako sa dotýka Kristových rán. Je vyhlásený za patróna Indie a Portugalska, tiež architektov, tesárov a kamenárov. Jeho sviatok si katolícka cirkev pripomína 3. júla.
Svedectvo odvahy
Prvé svedectvo o Tomášovej viere nachádzame pri udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazára. Bolo to tesne potom, čo Židia chceli Ježiša ukameňovať v Jeruzaleme (Jn 10, 22-40). Po tomto „incidente“ Ježiš odišiel k Jordánu na miesto, kde kedysi pôsobil Ján Krstiteľ. Tu ho spolu s apoštolmi zastihlo posolstvo o chorobe Lazára (ktorý žil v Betánii). Keď Ježiš povedal apoštolom, že sa vrátia do Judey kvôli Lazarovi (Betánia - asi 3 km od Jeruzalema), apoštoli stŕpli. Do Jeruzalema? Do Betánie? A neveriacky mu pripomenuli: „učiteľ, Židia ťa práve chceli ukameňovať, a ty zasa ta ideš?“ Uvedomovali si totiž, že Ježišov život je ohrozený. V tomto okamihu len Tomáš bol schopný povedať: „...poďme aj my a umrime s ním“. Tieto slová odhaľujú jeho odvahu, intenzitu s akou prežíval vieru a tiež ochotu obetovať za Ježiša svoj život. Toto jeho svedectvo viery nakoniec potvrdzuje, aj jeho mučenícka smrť.
Pochybnosťou k viere
Nevieme, prečo apoštol Tomáš nebol s učeníkmi v okamihu, keď sa im Ježiš zjavil. Vieme len, že sa zdráhal uveriť ich svedectvám a povedal: „ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím...“ Požadoval teda dôkaz a nestačilo mu ani svedectvo, jeho najbližších priateľov! Pochybnosti pri tom neboli Tomášovým životným postojom, ale jeho reakciou na skutočnosť, ktorá ho presahovala. O osem dní neskôr, sa Ježiš opäť zjavil učeníkom. Po pozdrave „pokoj vám“ prišiel hneď k Tomášovi a povedal mu: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Po tejto skúsenosti Tomáš vyslovil veľkonočné tajomstvo cirkvi: „Pán môj a Boh môj!“, ktoré je označované, ako najkrajšie vyznanie viery v celom Novom zákone.
Viem, komu som uveril
Kardinál Korec v jednej zo svojich kníh píše, že hoci Tomáš pochybuje, predsa je veriacim, pretože sa nechce stretnúť s akýmkoľvek učiteľom, ale len s tým, ktorého na kríži už nebol schopný pochopiť. Toto tvrdenie podporuje aj katechéza pápeža Benedikta XVI., v ktorej sa píše, že „Tomáš sa domnieva, že znamenia, ktorými môže rozoznať Ježišovu identitu, sú predovšetkým rany, v ktorých vidíme, do akej miery nás miloval.“ Preto ako dôkaz požaduje vidieť a dotknúť sa ich. Je presvedčený, že v týchto ranách je odkaz na niečo dôležité. A cez dotyk s nimi pochopil, že Ježiš zomrel na kríži pre nás a pre našu spásu. Slová „Pán môj a Boh môj!“ sú v skutočnosti vyjadrením viery a lásky „...naozaj si môj Pán a Boh...“, ten istý pred Golgotou, i po nej, i keď medzitým ukrižovaný a vzkriesený. Ako uviedol sv. Augustín „Tomáš videl a dotýkal sa človeka, ale vyznával svoju vieru v Boha, ktorého ani nevidel, ani sa ho nedotýkal. Ale to, čo videl a čoho sa dotýkal, ho viedlo k viere v to, o čom až doteraz pochyboval.“ Teda videl jednu skutočnosť (Ježiš s ranami), no uveril v druhú (Ježiš je Boh).
Veriť znamená...
Viera je Božím darom a umožňuje nám prijať jeho zjavenie. Boh pri tom chce, aby sme odpovedali celým svojím bytím, pretože viera sa dotýka srdca i mysle. Veriť v Boha teda znamená dôverovať a zveriť mu svoj život. A práve táto viera Tomášovi pôvodne chýbala. V okamihu, keď sa Ježiš zjavil Tomášovi však pochopil, kým naozaj je a úplne sa Ježišovi odovzdal. U Tomáša nastala premena srdca. Nakoniec Ježiš jeho pochybnosť nezavrhoval, videl totiž, že je úprimná. Podľa Benedikta XVI., je príklad apoštola Tomáša pre nás dôležitý aspoň z troch dôvodov: „pretože nás potešuje v našej neistote; pretože nám ukazuje, že každá pochybnosť môže priviesť k pravde; a pretože slová, ktorými sa na neho obrátil Ježiš, nám pripomínajú skutočný zmysel zrelej viery a povzbudzujú nás, aby sme napriek ťažkostiam pokračovali v jeho nasledovaní.“ Ak pochybnosť vedie ku kladeniu otázok a nachádzaniu odpovedí, potom nám preukazuje dobrú službu a môže viesť k prehĺbeniu viery. Pokiaľ by sa však stala naším životným postojom, uzatvorili by sme sa voči samotnej pravde a takáto pochybnosť, by bola neplodná. Môžeme sa inšpirovať Tomášovou odvahou a intenzitou, ako všetko prežíval. A čo sa týka pochybnosti, Tomášova pochybnosť viedla k spoznaniu Boha a k vyznaniu „viem, komu som uveril“ A tak vždy keď budeme pochybovať, môžeme si spomenúť na Tomáša s vierou, že pochybnosť nás posilní vo viere...
