Zdroj: © RK farnosť Prešov-Solivar | Archidioecesis Cassoviensis
Datum napsání:
29.09.2020
Rafael » archanjel
Význam mena: Boh uzdravuje (hebr.)
Emblém: pútnická palica, ryba, fľaša, znazorňuje sa aj s Tobiášom
Patrón chorých, slepcov, pútnikov, cestujúcich, námorníkov, vysťahovalcov, lekárnikov, pokrývačov, baníkov; proti očným chorobám a moru.
Archanjel Rafael sa spomína len v starozákonnej Knihe Tobiáš. Kniha rozpráva o Židoch, konkrétne o potomkoch z kmeňa Neftali, ktorých zobral do zajatia do asýrskeho mesta Ninive kráľ Tiglatpilesar III. (745-722 pr. Kr.). Kniha opisuje životný príbeh človeka menom Tóbi a jeho syna Tobiáša, ktorým významne pomáhal práve archanjel Rafael. Keď si Tóbiho syn Tobiáš hľadal vhodného sprievodcu na cestu do Médska k človeku menom Gabael, natrafil na Rafaela, no nevedel, že je to anjel (Tob 5,4-5). Priviedol ho k otcovi, ten súhlasil, a tak sa vydali na cestu. Zastavili sa u príbuzného Raguela, ktorého dcéru si Tobiáš vzal za manželku. Rafael ju oslobodil od zlého ducha, ktorý ju trápil (Tob 7-9). Keď sa vrátili domov, Rafael uzdravil aj starého Tóbiho od slepoty (Tob 10,11).
Obe uzdravenia sa udiali za pomoci mladého Tobiáša, ktorému Rafael prikázal chytiť v rieke rybu, vypitvať ju, vziať z nej žlč, srdce a pečeň. Ostatné mal zahodiť. Na rozkaz Rafaela Tobiáš vložil rybie srdce a pečeň na žeravú pahrebu. Vtedy diabol odišiel a Rafael ho spútal. Doma Tobiáš potrel otcovi žlčou oči a otcovi sa vrátil zrak. Keď mu starý Tóbi ďakoval, chcel mu dať polovicu svojho majetku. Rafael jemu a jeho synovi povedal: „Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré vám preukázal; velebte a ospevujte jeho meno… Keď si sa modlil ty a Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu… Boh ma poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru. Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu… Ja vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. A vy toto všetko, čo sa vám prihodilo, napíšte.“ Potom sa vzniesol hore. (Tob 12, 6-20) Viac ho nevideli.
Kniha Tobiáš bola napísaná asi 200 rokov pred Kristom. Opísané udalosti sa stali však omnoho skôr, v období po deportácii Neftaliho kmeňa do Asýrie (2. pol. 8. stor. pr. Kr.). V knihe je veľa zemepisných, časových a historických nepresností, napr. Tobiáš cestoval pravdepodobne z dnešného Mosulu na Tigrise do Hamadanu v Iráne, čo je však asi 300 km a je veľmi nepravdepodobné, že by to stihol za dva dni. Kniha však má za úlohu podať náboženské posolstvo – Božia odmena za ľudskú vernosť, Božia sláva, príhovor a ochrana anjelov, rodinný život, zodpovedný prístup k náboženským povinnostiam. Sviatok sv. Rafaela bol pre celú Cirkev nariadený až v roku 1921. No úcta k nemu je veľmi stará. Jeho sviatok sa kedysi slávil 24. októbra, no v obnovenom cirkevnom kalendári sa slávi spolu so sviatkom archanjelov sv. Michala a Gabriela 29. septembra.
Význam mena: Boh uzdravuje (hebr.)
Emblém: pútnická palica, ryba, fľaša, znazorňuje sa aj s Tobiášom
Patrón chorých, slepcov, pútnikov, cestujúcich, námorníkov, vysťahovalcov, lekárnikov, pokrývačov, baníkov; proti očným chorobám a moru.
Archanjel Rafael sa spomína len v starozákonnej Knihe Tobiáš. Kniha rozpráva o Židoch, konkrétne o potomkoch z kmeňa Neftali, ktorých zobral do zajatia do asýrskeho mesta Ninive kráľ Tiglatpilesar III. (745-722 pr. Kr.). Kniha opisuje životný príbeh človeka menom Tóbi a jeho syna Tobiáša, ktorým významne pomáhal práve archanjel Rafael. Keď si Tóbiho syn Tobiáš hľadal vhodného sprievodcu na cestu do Médska k človeku menom Gabael, natrafil na Rafaela, no nevedel, že je to anjel (Tob 5,4-5). Priviedol ho k otcovi, ten súhlasil, a tak sa vydali na cestu. Zastavili sa u príbuzného Raguela, ktorého dcéru si Tobiáš vzal za manželku. Rafael ju oslobodil od zlého ducha, ktorý ju trápil (Tob 7-9). Keď sa vrátili domov, Rafael uzdravil aj starého Tóbiho od slepoty (Tob 10,11).
Obe uzdravenia sa udiali za pomoci mladého Tobiáša, ktorému Rafael prikázal chytiť v rieke rybu, vypitvať ju, vziať z nej žlč, srdce a pečeň. Ostatné mal zahodiť. Na rozkaz Rafaela Tobiáš vložil rybie srdce a pečeň na žeravú pahrebu. Vtedy diabol odišiel a Rafael ho spútal. Doma Tobiáš potrel otcovi žlčou oči a otcovi sa vrátil zrak. Keď mu starý Tóbi ďakoval, chcel mu dať polovicu svojho majetku. Rafael jemu a jeho synovi povedal: „Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré vám preukázal; velebte a ospevujte jeho meno… Keď si sa modlil ty a Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu… Boh ma poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru. Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu… Ja vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. A vy toto všetko, čo sa vám prihodilo, napíšte.“ Potom sa vzniesol hore. (Tob 12, 6-20) Viac ho nevideli.
Kniha Tobiáš bola napísaná asi 200 rokov pred Kristom. Opísané udalosti sa stali však omnoho skôr, v období po deportácii Neftaliho kmeňa do Asýrie (2. pol. 8. stor. pr. Kr.). V knihe je veľa zemepisných, časových a historických nepresností, napr. Tobiáš cestoval pravdepodobne z dnešného Mosulu na Tigrise do Hamadanu v Iráne, čo je však asi 300 km a je veľmi nepravdepodobné, že by to stihol za dva dni. Kniha však má za úlohu podať náboženské posolstvo – Božia odmena za ľudskú vernosť, Božia sláva, príhovor a ochrana anjelov, rodinný život, zodpovedný prístup k náboženským povinnostiam. Sviatok sv. Rafaela bol pre celú Cirkev nariadený až v roku 1921. No úcta k nemu je veľmi stará. Jeho sviatok sa kedysi slávil 24. októbra, no v obnovenom cirkevnom kalendári sa slávi spolu so sviatkom archanjelov sv. Michala a Gabriela 29. septembra.
