Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho » Mt 27, 19.
Medzi ženské postavy Nového zákona, ktoré už stoja v tieni Ježišovho kríža, patrí aj Pilátova manželka. Spomínajú iba evanjelista Matúš. A hneď na úvod treba povedať, že hoci je žena, zachovala sa oveľa statočnejšie, ako muži, ktorí sa stretli s Pánom Ježišom. V prvom rade bola oveľa statočnejšia a zodpovednejšia, ako jej manžel, ktorý sa zachoval ako skutočný zbabelec.
Vieme o nej veľmi málo. Jediná poznámka evanjelistu Matúša je však taká vzácna, že nám umožňuje hlboký pohľad do jej duše. Evanjelista Matúš nespomína jej meno. Podľa historických správ sa volala Claudia Procula. Pochádzala pravdepodobne z niektorej rímskej šľachtickej rodiny. V každom prípade je oveľa vychovanejšia, jemnejšia a kultivovanejšia ako posmešná veľkňazova slúžka, ba aj ako citlivá Mária z Betánie. Bola síce pohanka, no zdá sa, že duchovne bola na vysokej úrovni. Dve krátke vety, ktoré sa nám od nej zachovali, nás presviedčajú o jej šľachetnom zmýšľaní. V tom najlepšom zmysle slova prevyšuje to, čo sa o nej dosiaľ povedalo. Bola dobrou ženou a mala zmysel pre zdravé manželstvo a rodinu. Z historických prameňov vieme, že ženy vysokých úradníkov Rímskej ríše nenasledovali svojich mužov do vzdialených provincií ríše. Zostávali doma v Ríme. Táto žena však išla so svojím manželom, ako keby cítila, že jej manžel potrebuje jej starostlivosť.
Pilátova manželka veľmi dobre vedela, že veľká časť mužov vojakov, ak sa vzdiali z domova, zabočí na zlé cesty. Ona milovala svojho manžela a preto išla s ním aj do vzdialenej rímskej provincie. Chcela si ho ochrániť, lebo predpokladala, že bez jej prítomnosti môže skončiť veľmi zle. Sídlom rímskej rezidencie v Palestíne bola Cézarea pri pobreží Stredozemného mora. Avšak keď manžel odišiel do palestínskeho hlavného mesta Jeruzalema, aj ona išla s ním. Zdá sa nám, že mala značný podiel na úradných záležitostiach svojho manžela. Preto kde mohla, tam mu pomáhala. Takáto ženská vlastnosť je vždy vzácna a povzbudzujúca. Nechcela sa miešať do mužových správcovských záležitostí, ale snažila sa mu vytvárať príjemné prostredie, v ktorom sa mužovi dobre žije a pracuje. Chcela mu byť nablízku, chcela byť strážkyňou ich rodinného krbu. Jej manžel nebol zlý, ani zákerný človek.
Usudzujeme to aj z toho, keď musel jedného dňa skoro vstať a ponáhľal sa do svojho úradu. Svojej manželke povedal kvôli čomu tam ide a akú záležitosť má prejedávať. To znamená, že svoje starosti si nenechával iba pre seba, ale zdôveroval sa s nimi aj svojej manželke. Nie všetci muži sa dokážu porozprávať o svojich problémoch so svojimi manželkami. Táto manželka poznala nielen celú kauzu, ktorú išiel riešiť jej manžel. Ona si zároveň uvedomovala aj jeho charakterové nedostatky. A práve kvôli jeho nedostatkom chce byť v jeho blízkosti a pomáhať mu. Pilátova žena vie, že jej manžel si dá povedať a poradiť. Ak by to tak nebolo, tak by mu neposielala odkaz do súdnej siene. Táto novozákonná žena sa nám javí ako hodnotná a sebavedomá žena, ktorá dobre vie, aké je jej poslanie po boku jej manžela. Jeho činnosť sleduje s hlbokým záujmom a porozumením, pretože vie, že jeho práca nie je ľahká. Jej muž je najvyšším sudcom Rímskej ríše v jednej z najproblematickejších provincií štátu.
Palestína bola vždy ako veľký kotol, v ktorom to všetko vrie. Ona sama si želá, aby jej manžel bol spravodlivým správcom a sudcom, ktorý sa nikomu nesnaží úmyselne krivdiť. Jej vplyv na manžela vidieť aj vo výraznom úsilí jej muža, ktorý sa všemožne pokúša zachrániť Pána Ježiša. Toto jeho úsilie je podporované výrazným úsilím aj jeho manželky. Škoda, že on, jej manžel, nie je charakterovo dostatočne pevný. Vo svojej službe pre Rímsku ríšu sa spolieha na diplomaciu a taktiku, ale nadovšetko sa snaží upevňovať si, svoju vlastnú pozíciu. A tu zrazu sa mu dostala do rúk, bez toho, že by si to bol želal, jedna špecifická kauza. Predviedli mu muža, ktorý sa vraj vyhlasoval za kráľa, čím sa dostal do silného podozrenia, že chce vyvolať vzburu proti cisárovi. Pilát veľmi dobre vie, akí sú v Ríme citliví na podobné záležitosti.
My by sme však radi vedeli, či Pilátova manželka vedela niečo o Pánovi Ježišovi. Je pravdepodobné, že áno. Nie je predsa možné, aby manželka rímskeho miestodržiteľa nevedela o skutočnostiach, ktoré hýbali hlavným mestom rímskej provincie Palestína. Zdá sa, že jej sny nám napovedajú, že sa o tohto pozoruhodného muža z Nazaretu zaujímala už predtým. Jej sny ju zároveň napĺňajú obavami a zlou predtuchou. Jej manžel sa dostal do veľmi nepríjemnej situácie. Ona zasa nemôže spávať, a to nielen pre toho zvláštneho muža, ktorý sa vraj vyhlasuje za kráľa, ale aj pre svojho manžela. Pilátova manželka vie, že jej manžel si v sebe nosí aj morálne defekty. Ak sa dostane pod psychický tlak, začne taktizovať, kľučkovať a takáto situácia nakoniec môže ovplyvniť celú kauzu v neprospech obvineného. Bojí sa, že jej manžel urobí osudovú chybu a preto mu posiela odkaz: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho“ (Mt 27,19).
Pilátova manželka zakúsila živý výstražný sen a vzťahuje ho na jej manžela i na celú jeho kauzu. Jeden teológ na adresu tejto ženy napísal: „To najlepšie a najsvätejšie v živote neprichádza v podobe úsudku prostredníctvom namáhavých rozumových pochodov, ale skoro vždy bezprostrednou inšpiráciou. Čiže prostredníctvom Božieho Ducha vnútornou iskrou, ktorá nás zapáli. Zdá sa, že Pilátova manželka, hoci bola pohanka, mala niečo aj z darov Božieho Ducha. Táto žena mala dobre vyvinutý zmysel pre spravodlivosť. Jej morálny základ je zdravý, vie, čo sa patrí a čo nie, a preto odkazuje svojmu manželovi: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho“ (Mt 27,19). Odkiaľ však vie táto pohanská žena, že Ježiš z Nazaretu je spravodlivý? Veď o tom pochybujú mnohí vysokopostavení Izraeliti. Žena sa neradí s nikým, ide jej iba o manžela, ktorý by sa podľa nej nemal previniť. Snaží sa urobiť všetko, čo je v jej silách, aby uchránila svojho manžela, od zlého rozhodnutia.
Každý muž, ktorý má takúto manželku, môže byť za to vďačný. Správa o Pilátovej manželke nás upozorňuje na to, že sú to práve ženy, ktoré majú citlivo vyvinutý takzvaný šiesty zmysel - dar intuície. Intuitívne vycítia, v čom tkvie problém, kde sú v živote prítomné riziká, či skryté nebezpečenstvá a väčšinou sa trafia, hoci často nemajú na to žiadne logické dôvody. Tento dar, ktorý Boh udelil ženám, je na jednej strane výhodou, avšak na druhej strane aj trápením, lebo v mnohých oblastiach života ženy, či už si to uvedomujú, alebo nie, kvôli tomu trpia. Hoci jej varovanie zostalo nevypočuté, lebo ani jej manžel, ani Izraeliti ho neakceptovali, nič to neuberá na hodnote toho, čo urobila. Urobila, čo mohla, a v evanjeliu je to zvečnené na jej pamiatku. Zmienka o nej sa nedostala do evanjelia náhodou. Je dôrazným upozornením pre každého z nás. Životná cesta každého človeka je naplnená aj úskaliami a nebezpečenstvami v najrozličnejších formách a podobách. Pán Boh dal ženám špecifické poslanie a ich poslaním je upozorňovať na riziká a nebezpečenstvá mužskú časť populácie - manželov, otcov, bratov, synov, priateľov a deti bez ohľadu na to, či sú ich už vlastné alebo nie. Toto poslanie je stále aktuálne.
Z evanjelií vieme aj to, že Pilát nevypočul vystríhajúci hlas svojej manželky zo strachu o svoje vlastné postavenie. Urobil zásadnú chybu a tá ho napokon predsa len dostihla. Z historických prameňov vieme, že predtucha jeho manželky bola správna. Po troch rokoch upadol aj tak u cisára do nemilosti a za trest ho preložili na nevýhodnejšie miesto, kde nakoniec spáchal samovraždu. Snaha jeho manželky napriek tomu nebola márna. Veď zostala v Písme ako stále aktuálne memento pre každého z nás. Ak nebojujeme proti zjavnému zlu, znamená to, že v končenom dôsledku s ním spolupracujeme, hoci si to možno ani neuvedomujeme. A táto skutočnosť nás nakoniec väčšinou aj dostihne. Strach, zbabelosť a ľahostajnosť sa skôr či neskôr vypomstia aj ich samotným nositeľom a nositeľkám. Príklad Pilátovej manželky nás všetkých upozorňuje na to, že vedomá a dobrovoľná spolupráca so zlom, sa vždy obráti proti nám a privádza nás do ešte väčších problémov a rizík, ba niekedy aj k nášmu vlastnému pádu.