Autor: P. Michal Krovina, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec, č. 3/2014 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
15.03.2014
Mária z Nazaretu, zasnúbená panna
Boh Panne Márii určil také miesto ako nikomu inému a mali by sme to rešpektovať. Je nesporné, že Máriu vyzdvihol nad všetky ostatné ženy. Je pravdou aj to, že Panna Mária má špecifické miesto v dejinách spásy. O to viac prekvapuje, že vo Svätom písme sú o nej len veľmi lakonické a stručné údaje.
Meno Mária - po hebrejsky Miriam - znamená podľa jazykovedcov v pôvodnom význame „nepoddajná", alebo „horká". Avšak kvôli nositeľke tohto mena sa menu Mária dostalo takej cti ako žiadnemu inému. Podľa tradície pochádzala z kňazského rodu a súčasne patrila aj do Dávidovho rodu. To znamená, že mala kráľovský pôvod. Jedni odborníci na Pannu Máriu tvrdia, že pochádzala z Jeruzalema, iní zasa, že z Nazareta. Zasnúbila sa s mužom, ktorý pochádzal taktiež z Dávidovho rodu. A to je v stručnosti takmer všetko. Zdá sa, akoby sa sám Boží Duch postaral o to, aby sa veľa nehovorilo ojej pôvode a ojej živote. Ľudia sa s tým samozrejme neuspokojili, ale snažili sa ojej pôvode a ojej postoji k životu zistiť viac. Avšak spoľahlivých skutočností vieme aj tak veľmi málo. Niečo sa dá zistiť z apokryfného Jakubovho evanjelia o Máriinom detstve a mladosti. Ale aj v ňom sa môžeme dočítať iba o tom, že Máriu vychovávali od tretieho do dvanásteho roku života v chráme. Dvanásť rokov u dievčaťa bol v starom Izraeli vek dospelosti. Dievča, ktoré dovŕšilo tento vek, sa už mohlo zasnúbiť a potom vydať.
Zaujímavé je aj to, že nikde nenájdeme opis jej povahových vlastností a charakterových čŕt. My by sme dnes radi vedeli, ako sa Mária obliekala, koľko mala presne rokov, čomu sa venovala a aké žiarivé duchovné vlastnosti ju ozdobovali. No nič také sa nedá o nej spoľahlivo zistiť. Všetko zostáva zahalené tajomstvom. Božie slovo nám len zdôrazňuje, že bola pannou. Vieme to pochopiť z toho dôvodu, že sa mala stať matkou Spasiteľa. Ale Boh nám chce prostredníctvom tejto skutočnosti tiež pripomenúť, že v Božích očiach má panenstvo a panictvo veľký význam pre zdravý vývoj ľudstva. Jednoducho povedané je to veľký a vzácny Boží dar, s ktorým prichádzame na svet a s ktorým by sme mali aj rozumne zaobchádzať. Prostredníctvom panenstva a panictva pripravuje Boh naše telo a dušu ako stánok svojej svätosti. Panenstvo môžeme prirovnať k prázdnej a čistej nádobe, ktorá čaká na to, aby bola naplnená niečím vzácnym. Panna Mária nám všetkým môže byť príkladom, ako správne zaobchádzať s týmto darom.
Ale okrem toho vieme o Márii z Nazaretu ešte niečo viac. Ak by sme o nej písali správu my, napísali by sme, že bola nadaná, bystrá a rozumná, že veľmi dobre poznala Sväté písmo. Mária bola určite krásna a šľachetná osoba, ktorú si Pán Boh pripravil na jej vzácne a vznešené poslanie. Ak by totiž Mária nebola šľachetná, triezva a pokorná, nebola by uniesla povýšenie, ktoré jej pripravil Boh. Mária však zostala pokornou Pánovou služobnicou. Mária bola panna, ale zasnúbená jednému mužovi. Z toho sa dá vydedukovať, že bola zaľúbená. Táto poznámka možno znie priveľmi ľudsky, až takmer telesne. Podľa vtedajších tradícií bolo zasnúbenie skutočnosťou, o ktorej rozhodovali rodičia. Nepochybujeme o tom, že Mária sa svedomito pripravovala na úlohu manželky. To znamená, že už nebola voľná, ale patrila svojmu snúbencovi. Napriek tomu chcela kráčať životom podľa večne platných Božích zásad. Boh ju chcel takú mať a takto ju pripravoval na jej životné poslanie. Pre svojho Syna vybral zaľúbenú a zasnúbenú devu.
My ľudia by sme to asi takto neurobili, lebo by sme to vnímali ako veľmi riskantný krok. Lenže Boží prístup je úplne iný ako náš ľudský. Mária chce byť manželkou jedného šľachetného muža. Nevieme, aká bola medzi Máriou a jej snúbencom Jozefom dohoda, kedy sa mali konečne zobrať. Ale vieme, že v ich živote zrazu nastala veľká a hlboká kríza. Stalo sa niečo, čo by sa slušnému izraelskému dievčaťu nemalo stať. Zo začiatku bola táto udalosť tajomstvom, ktoré Mária hrdinsky niesla. Ale bolo jasné, že je iba otázka času, kedy sa jej tajomstvo dostane na Božie svetlo. Nevieme, či v tom čase ešte žili jej rodičia. Ale určite mala svoj domov. Mária bola premýšľajúcou ženou. A práve vo chvíli osobného uvažovania dostala raz nečakanú návštevu. Prišiel k nej Boží posol, archanjel Gabriel.
Nevieme presne ani to, čo v tej chvíli robila. Mnohých ľudí zaujímalo a zaujíma i to, ako asi vyzeral jej príbytok. Umelci si ho predstavovali ako skromnú izbičku, veľmi jednoducho zariadenú, ale udržiavanú s príkladným poriadkom a čistotou. Miesto, ktoré je skromné a útulné a doslova „pozýva" človeka k osobnému zamysleniu a k tichej modlitbe. Nastáva mimoriadna chvíľa. Anjel pozdravuje Máriu pozdravom, ktorým sa začína éra Nového zákona. Pozdrav nie je úplne nezvyčajný, ale oslovenie je predsa len zvláštne. Mária sa zamyslí a uvažuje nad týmto oslovením. Ja mám byť ženou, ale ešte ňou nie som. Nie je táto návšteva nejaký omyl? Mária sa zarazila a pýta sa, čo to má znamenať. Archanjel Gabriel ju ubezpečuje, že jeho návšteva nie je omyl. Hovorí jej, že našla milosť u Boha. Boh šiju vybral, pripravil a našiel v nej zaľúbenie. Boh v nej a prostredníctvom nej vykoná svoje neopakovateľné dielo, ale potrebuje jej slobodný súhlas. Preto Boží posol Máriu povzbudzuje: „Neboj sa!"
Táto výzva - Neboj sa! - nás presviedča, že Mária bola skutočnou pozemskou ženou a nie dajakou nadpozemskou bytosťou. Mária prežívala nepokoj v Božej blízkosti a preto potrebovala Božiu pomoc, Božie požehnanie a povzbudenie. Mária je zvedavá, čo to má byť a z čoho sa má radovať. Anjelova odpoveď je prekvapivá. Nehovorí jej, čo má a čo nemá robiť, ale vraví jej: „Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš". Takúto zvesť by každá izraelská matka uvítala s radosťou. Veď stať sa matkou Vysloboditeľa je jej najintenzívnejšou túžbou a najväčším vyznamenaním. Mária je zasnúbená, pochádza z Dávidovho rodu a pozná túto túžbu. Veď to by bolo naozaj dôvodom jej veľkej radosti. Ale ako sa to stane, keď Mária vie, že ešte nežije so žiadnym mužom? Správa je síce radostná, ale spojená s veľkou dávkou bolesti. Čo na to povedia ľudia, keď ešte nemá svojho manžela? Je ťažké nebrať na vedomie silný tlak verejnej mienky ľudí. Ako budú reagovať ľudia? Mária nad tým uvažuje a zisťuje, že sa dostala do veľmi delikátnej situácie...
Boh Panne Márii určil také miesto ako nikomu inému a mali by sme to rešpektovať. Je nesporné, že Máriu vyzdvihol nad všetky ostatné ženy. Je pravdou aj to, že Panna Mária má špecifické miesto v dejinách spásy. O to viac prekvapuje, že vo Svätom písme sú o nej len veľmi lakonické a stručné údaje.
Meno Mária - po hebrejsky Miriam - znamená podľa jazykovedcov v pôvodnom význame „nepoddajná", alebo „horká". Avšak kvôli nositeľke tohto mena sa menu Mária dostalo takej cti ako žiadnemu inému. Podľa tradície pochádzala z kňazského rodu a súčasne patrila aj do Dávidovho rodu. To znamená, že mala kráľovský pôvod. Jedni odborníci na Pannu Máriu tvrdia, že pochádzala z Jeruzalema, iní zasa, že z Nazareta. Zasnúbila sa s mužom, ktorý pochádzal taktiež z Dávidovho rodu. A to je v stručnosti takmer všetko. Zdá sa, akoby sa sám Boží Duch postaral o to, aby sa veľa nehovorilo ojej pôvode a ojej živote. Ľudia sa s tým samozrejme neuspokojili, ale snažili sa ojej pôvode a ojej postoji k životu zistiť viac. Avšak spoľahlivých skutočností vieme aj tak veľmi málo. Niečo sa dá zistiť z apokryfného Jakubovho evanjelia o Máriinom detstve a mladosti. Ale aj v ňom sa môžeme dočítať iba o tom, že Máriu vychovávali od tretieho do dvanásteho roku života v chráme. Dvanásť rokov u dievčaťa bol v starom Izraeli vek dospelosti. Dievča, ktoré dovŕšilo tento vek, sa už mohlo zasnúbiť a potom vydať.
Zaujímavé je aj to, že nikde nenájdeme opis jej povahových vlastností a charakterových čŕt. My by sme dnes radi vedeli, ako sa Mária obliekala, koľko mala presne rokov, čomu sa venovala a aké žiarivé duchovné vlastnosti ju ozdobovali. No nič také sa nedá o nej spoľahlivo zistiť. Všetko zostáva zahalené tajomstvom. Božie slovo nám len zdôrazňuje, že bola pannou. Vieme to pochopiť z toho dôvodu, že sa mala stať matkou Spasiteľa. Ale Boh nám chce prostredníctvom tejto skutočnosti tiež pripomenúť, že v Božích očiach má panenstvo a panictvo veľký význam pre zdravý vývoj ľudstva. Jednoducho povedané je to veľký a vzácny Boží dar, s ktorým prichádzame na svet a s ktorým by sme mali aj rozumne zaobchádzať. Prostredníctvom panenstva a panictva pripravuje Boh naše telo a dušu ako stánok svojej svätosti. Panenstvo môžeme prirovnať k prázdnej a čistej nádobe, ktorá čaká na to, aby bola naplnená niečím vzácnym. Panna Mária nám všetkým môže byť príkladom, ako správne zaobchádzať s týmto darom.
Ale okrem toho vieme o Márii z Nazaretu ešte niečo viac. Ak by sme o nej písali správu my, napísali by sme, že bola nadaná, bystrá a rozumná, že veľmi dobre poznala Sväté písmo. Mária bola určite krásna a šľachetná osoba, ktorú si Pán Boh pripravil na jej vzácne a vznešené poslanie. Ak by totiž Mária nebola šľachetná, triezva a pokorná, nebola by uniesla povýšenie, ktoré jej pripravil Boh. Mária však zostala pokornou Pánovou služobnicou. Mária bola panna, ale zasnúbená jednému mužovi. Z toho sa dá vydedukovať, že bola zaľúbená. Táto poznámka možno znie priveľmi ľudsky, až takmer telesne. Podľa vtedajších tradícií bolo zasnúbenie skutočnosťou, o ktorej rozhodovali rodičia. Nepochybujeme o tom, že Mária sa svedomito pripravovala na úlohu manželky. To znamená, že už nebola voľná, ale patrila svojmu snúbencovi. Napriek tomu chcela kráčať životom podľa večne platných Božích zásad. Boh ju chcel takú mať a takto ju pripravoval na jej životné poslanie. Pre svojho Syna vybral zaľúbenú a zasnúbenú devu.
My ľudia by sme to asi takto neurobili, lebo by sme to vnímali ako veľmi riskantný krok. Lenže Boží prístup je úplne iný ako náš ľudský. Mária chce byť manželkou jedného šľachetného muža. Nevieme, aká bola medzi Máriou a jej snúbencom Jozefom dohoda, kedy sa mali konečne zobrať. Ale vieme, že v ich živote zrazu nastala veľká a hlboká kríza. Stalo sa niečo, čo by sa slušnému izraelskému dievčaťu nemalo stať. Zo začiatku bola táto udalosť tajomstvom, ktoré Mária hrdinsky niesla. Ale bolo jasné, že je iba otázka času, kedy sa jej tajomstvo dostane na Božie svetlo. Nevieme, či v tom čase ešte žili jej rodičia. Ale určite mala svoj domov. Mária bola premýšľajúcou ženou. A práve vo chvíli osobného uvažovania dostala raz nečakanú návštevu. Prišiel k nej Boží posol, archanjel Gabriel.
Nevieme presne ani to, čo v tej chvíli robila. Mnohých ľudí zaujímalo a zaujíma i to, ako asi vyzeral jej príbytok. Umelci si ho predstavovali ako skromnú izbičku, veľmi jednoducho zariadenú, ale udržiavanú s príkladným poriadkom a čistotou. Miesto, ktoré je skromné a útulné a doslova „pozýva" človeka k osobnému zamysleniu a k tichej modlitbe. Nastáva mimoriadna chvíľa. Anjel pozdravuje Máriu pozdravom, ktorým sa začína éra Nového zákona. Pozdrav nie je úplne nezvyčajný, ale oslovenie je predsa len zvláštne. Mária sa zamyslí a uvažuje nad týmto oslovením. Ja mám byť ženou, ale ešte ňou nie som. Nie je táto návšteva nejaký omyl? Mária sa zarazila a pýta sa, čo to má znamenať. Archanjel Gabriel ju ubezpečuje, že jeho návšteva nie je omyl. Hovorí jej, že našla milosť u Boha. Boh šiju vybral, pripravil a našiel v nej zaľúbenie. Boh v nej a prostredníctvom nej vykoná svoje neopakovateľné dielo, ale potrebuje jej slobodný súhlas. Preto Boží posol Máriu povzbudzuje: „Neboj sa!"
Táto výzva - Neboj sa! - nás presviedča, že Mária bola skutočnou pozemskou ženou a nie dajakou nadpozemskou bytosťou. Mária prežívala nepokoj v Božej blízkosti a preto potrebovala Božiu pomoc, Božie požehnanie a povzbudenie. Mária je zvedavá, čo to má byť a z čoho sa má radovať. Anjelova odpoveď je prekvapivá. Nehovorí jej, čo má a čo nemá robiť, ale vraví jej: „Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš". Takúto zvesť by každá izraelská matka uvítala s radosťou. Veď stať sa matkou Vysloboditeľa je jej najintenzívnejšou túžbou a najväčším vyznamenaním. Mária je zasnúbená, pochádza z Dávidovho rodu a pozná túto túžbu. Veď to by bolo naozaj dôvodom jej veľkej radosti. Ale ako sa to stane, keď Mária vie, že ešte nežije so žiadnym mužom? Správa je síce radostná, ale spojená s veľkou dávkou bolesti. Čo na to povedia ľudia, keď ešte nemá svojho manžela? Je ťažké nebrať na vedomie silný tlak verejnej mienky ľudí. Ako budú reagovať ľudia? Mária nad tým uvažuje a zisťuje, že sa dostala do veľmi delikátnej situácie...
