Zdroj: © Časopis M-Rosa, č. 12/200 | magnificat.sk
Datum napsání:
12.12.2010
Mária Magdaléna, mimoriadna svätá!
Na začiatku to bola bohatá žena, sestra Mária Lazarovej v paláci Heroda z Tiberie, ešte viac známa ako „hriešnica, z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov” a ktorá mu olejom umývala nohy, neskôr učeníčka nasledujúca Ježiša na Kalváriu a stojaca pri päte Kríža. Aby toho nebolo málo, je jednou z tých, ktorým sa Ježiš ukázal vzkriesený na Veľkonočnú nedeľu, urobiac ju „apoštolkou apoštolov“. Je poslom toho, že Kristus pokoril smrť, čo je jadrom Dobrej zvesti a základom kresťanskej viery. Práve z úst Márie Magdalény zaznela veta, ktorá je najúžasnejšiou správou celého kresťanstva a prevrátila dovtedajší svet hore nohami: „Kristus vstal z mŕtvych!“ Ježiš urobil z veľkej hriešnice symbol nádeje pre všetkých hriešnikov. Evanjelium poukazuje na miesto, na ktoré ju Ježiš pozdvihol. „Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila“ (Mt 26, 13).
Život po vzkriesení
Evanjelium odhaľuje že bola poverená misiou oznamovať Dobrú zvesť, že videla vzkrieseného Krista. Ako prvá očitá svedkyňa si nemohla túto správu nechať pre seba. Neskôr pôsobila na Mediteránskom pobreží , podľa tradície „La Sainte Baume”a to v rámci úteku pred perzekúciami kresťanov v Palestíne. Jej odchod z Palestíny sa predpokladá na rok 42 AD. Sprevádzali ju Marta, Lazar, Maria Salome, Maria Jakubova, učeníci Maximin a Sidonius a ako personál istá Marcella. Tradícia hovorí, že loď na ktorej sa posádka doplavila, nemala žiadne vybavenie ako veslá, kormidlo či plachty.
Massila bolo vyspelé rušné obchodné centrum pod rímskou správou, a o Kristovi netušilo vôbec nič. Naša malá skupinka sa rozdelila, začali sa modliť pri pohanských chrámoch v okruhu 20 kilometrov a oznamovať Dobrú zvesť. Konvertovali mnohí. Mária Magdaléna, Lazarus a Sidónius zostali pôsobiť v meste. Lazar sa neskôr stal prvým massilským biskupom. Mária Magdaléna so Sidóniom sa stiahli a jej novým domovom sa stala rozľahlá jaskyňa neďaleko osady Villalata.
Mystický život
Tu strávila 30 rokov oddelená od sveta a v meditácii. Návštevu však mala minimálne 7x denne a to v podobe anjela, ktorý ju brával hore na kopec a Mária Magdaléna dostala milosť počúvať tóny hudby, ktorá znie v Nebi. Zhora za jasného dňa vidno obrysy Palestíny. Predpokladá sa, že často upadala do extázy, hoci písomné záznamy potvrdzujú „len” to, že počas tohto pobytu vôbec nejedla ani nepila a obetovala utrpenie a umŕtvovanie za seba i prvotnú Cirkev. V deň smrti ju Ježiš odviedol do dediny, kde ju na mieste, ktoré dnes označuje stĺp a zveril do rúk Maxima, ktorého jej postavil do cesty. Ten ju odviedol do kostola, prijala od neho Eucharistiu a padla bez života na zem pred oltárom. Bolo to 22. júla roku 72 A.D.
Sv Maximin si vyžiadal byť pochovaný vedľa nej. Počas 7 dní bolo oratórium zaplnené svätou vôňou a udialo sa mnoho uzdravení. Anonymný autor píše v latinskom texte z 5-teho storočia okrem iného: „Jedným zo 70-tich učeníkov bol Maximin, ktorý bol veľký perfekcionista, vynikal morálkou a vykonal mnoho zázrakov. Dostal do opatery Máriu Magdalénu tak ako Ján Pannu Máriu. Maxim viedol mnoho rokov Cirkev v Aix, vyháňajúc démonov a uzdravujúc. Nad jej hrobkou vztýčil nádherný kostol s freskami z jej života.”
Rozruch okolo ostatkov
V roku 710 museli mnísi kláštora sv. Maxima utiecť pred moslimami. Ostatky plánovali premiestniť a pôvodný kostol zakryli zeminou a pieskom. V 10. storočí okupácia skončila, obyvatelia si však nevedeli spomenúť na jeho presné pôvodné miesto. Objavil ho 9. decembra v roku 1279 princ Karol II. Zo Salerna. Pred otvorením Sidóniovho sarkofagu sa miestom rozliala taká intenzívna a nádherná vôňa ruží, že bolo isté, že našli to čo hľadali. 18. decembra za prítomnosti biskupov a arcibiskupa z Aix prišlo k otvoreniu hrobky. Chýbala len čelustná kosť, inak bolo telo v dobrom stave. Na dne bol odkaz písaný na pergamene: „V roku Pána 710 počas nelegitímnej vlády saracénov, zo strachu pre nimi bolo telo uctievateľnej Márie Magdalény prenesené z alabastrovej hrobky to mramorovej, v ktorej pôvodne ležal Sidónius.“
Po odstránení tela našli malú loptičku z vosku, na ktorej bolo ešte starším písmom ako na pergamene ťažko čitateľne uvedené: „Hic requiescit corpus Mariae Magdalenae” (Tu leží telo Márie Magdalény). Nález spôsobil veľkú radosť. Bolo tu niekoľko ďalších znakov poukazujúcich na pravosť tela. Zistilo sa, že jazyk bol priľnutý k podnebiu a rástla z neho aromatická rastlina. Uvidiac to, princ začal hlasno vzlykať a všetkých premohli silné emócie. Ďalším bol kúsok kože vo veľkosti odtlačku prsta ktorý spočíval na obočí. Bol jemnejší, jasnejší a svetlejší ako zvyšok tela a predpokladá sa, že to bolo miesto dotyku vzkrieseného Krista na obočí Márie Magdalény.
Tento kúsok kože bol úplne čerstvý a nezmenený ďalších 500 rokov. Až po piatich storočiach sa sám oddelil od obočia a bol vložený do osobitného relikviára. Takže máme Máriu Magdalénu, jednu z prvých (ak nie prvú) mystičiek a pustovníčok Cirkvi. Jaskyňa je dnes veľkou kaplnkou, kde sa denne slúži sv. omša. V Bazilike sv. Márie Magdalény vo Vézelay, vedľa sv. Maxima , sa nachádzajú jej ostatky a najmä v stredoveku bola jedným z najvýznamnejších pútnych miest. Bazilika je len o málo menšia než najväčšia parížska katedrála Notre-Dame.
Na začiatku to bola bohatá žena, sestra Mária Lazarovej v paláci Heroda z Tiberie, ešte viac známa ako „hriešnica, z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov” a ktorá mu olejom umývala nohy, neskôr učeníčka nasledujúca Ježiša na Kalváriu a stojaca pri päte Kríža. Aby toho nebolo málo, je jednou z tých, ktorým sa Ježiš ukázal vzkriesený na Veľkonočnú nedeľu, urobiac ju „apoštolkou apoštolov“. Je poslom toho, že Kristus pokoril smrť, čo je jadrom Dobrej zvesti a základom kresťanskej viery. Práve z úst Márie Magdalény zaznela veta, ktorá je najúžasnejšiou správou celého kresťanstva a prevrátila dovtedajší svet hore nohami: „Kristus vstal z mŕtvych!“ Ježiš urobil z veľkej hriešnice symbol nádeje pre všetkých hriešnikov. Evanjelium poukazuje na miesto, na ktoré ju Ježiš pozdvihol. „Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila“ (Mt 26, 13).
Život po vzkriesení
Evanjelium odhaľuje že bola poverená misiou oznamovať Dobrú zvesť, že videla vzkrieseného Krista. Ako prvá očitá svedkyňa si nemohla túto správu nechať pre seba. Neskôr pôsobila na Mediteránskom pobreží , podľa tradície „La Sainte Baume”a to v rámci úteku pred perzekúciami kresťanov v Palestíne. Jej odchod z Palestíny sa predpokladá na rok 42 AD. Sprevádzali ju Marta, Lazar, Maria Salome, Maria Jakubova, učeníci Maximin a Sidonius a ako personál istá Marcella. Tradícia hovorí, že loď na ktorej sa posádka doplavila, nemala žiadne vybavenie ako veslá, kormidlo či plachty.
Massila bolo vyspelé rušné obchodné centrum pod rímskou správou, a o Kristovi netušilo vôbec nič. Naša malá skupinka sa rozdelila, začali sa modliť pri pohanských chrámoch v okruhu 20 kilometrov a oznamovať Dobrú zvesť. Konvertovali mnohí. Mária Magdaléna, Lazarus a Sidónius zostali pôsobiť v meste. Lazar sa neskôr stal prvým massilským biskupom. Mária Magdaléna so Sidóniom sa stiahli a jej novým domovom sa stala rozľahlá jaskyňa neďaleko osady Villalata.
Mystický život
Tu strávila 30 rokov oddelená od sveta a v meditácii. Návštevu však mala minimálne 7x denne a to v podobe anjela, ktorý ju brával hore na kopec a Mária Magdaléna dostala milosť počúvať tóny hudby, ktorá znie v Nebi. Zhora za jasného dňa vidno obrysy Palestíny. Predpokladá sa, že často upadala do extázy, hoci písomné záznamy potvrdzujú „len” to, že počas tohto pobytu vôbec nejedla ani nepila a obetovala utrpenie a umŕtvovanie za seba i prvotnú Cirkev. V deň smrti ju Ježiš odviedol do dediny, kde ju na mieste, ktoré dnes označuje stĺp a zveril do rúk Maxima, ktorého jej postavil do cesty. Ten ju odviedol do kostola, prijala od neho Eucharistiu a padla bez života na zem pred oltárom. Bolo to 22. júla roku 72 A.D.
Sv Maximin si vyžiadal byť pochovaný vedľa nej. Počas 7 dní bolo oratórium zaplnené svätou vôňou a udialo sa mnoho uzdravení. Anonymný autor píše v latinskom texte z 5-teho storočia okrem iného: „Jedným zo 70-tich učeníkov bol Maximin, ktorý bol veľký perfekcionista, vynikal morálkou a vykonal mnoho zázrakov. Dostal do opatery Máriu Magdalénu tak ako Ján Pannu Máriu. Maxim viedol mnoho rokov Cirkev v Aix, vyháňajúc démonov a uzdravujúc. Nad jej hrobkou vztýčil nádherný kostol s freskami z jej života.”
Rozruch okolo ostatkov
V roku 710 museli mnísi kláštora sv. Maxima utiecť pred moslimami. Ostatky plánovali premiestniť a pôvodný kostol zakryli zeminou a pieskom. V 10. storočí okupácia skončila, obyvatelia si však nevedeli spomenúť na jeho presné pôvodné miesto. Objavil ho 9. decembra v roku 1279 princ Karol II. Zo Salerna. Pred otvorením Sidóniovho sarkofagu sa miestom rozliala taká intenzívna a nádherná vôňa ruží, že bolo isté, že našli to čo hľadali. 18. decembra za prítomnosti biskupov a arcibiskupa z Aix prišlo k otvoreniu hrobky. Chýbala len čelustná kosť, inak bolo telo v dobrom stave. Na dne bol odkaz písaný na pergamene: „V roku Pána 710 počas nelegitímnej vlády saracénov, zo strachu pre nimi bolo telo uctievateľnej Márie Magdalény prenesené z alabastrovej hrobky to mramorovej, v ktorej pôvodne ležal Sidónius.“
Po odstránení tela našli malú loptičku z vosku, na ktorej bolo ešte starším písmom ako na pergamene ťažko čitateľne uvedené: „Hic requiescit corpus Mariae Magdalenae” (Tu leží telo Márie Magdalény). Nález spôsobil veľkú radosť. Bolo tu niekoľko ďalších znakov poukazujúcich na pravosť tela. Zistilo sa, že jazyk bol priľnutý k podnebiu a rástla z neho aromatická rastlina. Uvidiac to, princ začal hlasno vzlykať a všetkých premohli silné emócie. Ďalším bol kúsok kože vo veľkosti odtlačku prsta ktorý spočíval na obočí. Bol jemnejší, jasnejší a svetlejší ako zvyšok tela a predpokladá sa, že to bolo miesto dotyku vzkrieseného Krista na obočí Márie Magdalény.
Tento kúsok kože bol úplne čerstvý a nezmenený ďalších 500 rokov. Až po piatich storočiach sa sám oddelil od obočia a bol vložený do osobitného relikviára. Takže máme Máriu Magdalénu, jednu z prvých (ak nie prvú) mystičiek a pustovníčok Cirkvi. Jaskyňa je dnes veľkou kaplnkou, kde sa denne slúži sv. omša. V Bazilike sv. Márie Magdalény vo Vézelay, vedľa sv. Maxima , sa nachádzajú jej ostatky a najmä v stredoveku bola jedným z najvýznamnejších pútnych miest. Bazilika je len o málo menšia než najväčšia parížska katedrála Notre-Dame.
