Bola to žena s osobitnou charizmou, ktorá mala neobyčajné kvality a prednosti. Nebola manželkou ani matkou, ale Boh ši ju vyvolil, aby bola duchovnou vedkyňou Izraelitov. V tomto význame ju spomína aj prorok Micheáš, ktorý vo svojom proroctve píše: „Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ťa vykúpil a postavil som ti na čelo Mojžiša, Árona a Máriu“ (Mich 6,4). O jej osobe je vo Svätom písme veľmi málo údajov. Bola dcérou Amrama a Jochabed a mala bratov Árona a Mojžiša. Dostala meno Mária (hebrejsky Miriam), ktoré bolo medzi Izraelitmi veľmi obľúbené.
Veľká časť biblistov si myslí, že toto meno pochádza z egyptského výrazu „meri jám“, čo znamená „Pánom milovaná“ alebo „tá, ktorú miluje Pán“. Iné výklady hovoria, že to môže znamenať aj „kvapka mora, morská hviezda, horské more, pani, krásna“ a pod. No sú aj takí, ktorí sa domnievajú, že všetky krásne a vznešené prívlastky tohto mena sú neskoršieho pôvodu. V pôvodnom starozákonnom zmysle malo vraj meno skôr negatívny rozmer a je údajne odvodené od slova „márá“, čo znamená horkosť, čiže vlastne „horká“. Z troch detí, ktoré mala Jochabed, bola Mária najstaršia. Prvý raz sa s ňou stretávame pri zachraňovaní brata Mojžiša. Mária bola tým hebrejským dievčaťom, ktoré pribehlo k princeznej Termutis a spýtalo sa jej, či má zavolať hebrejskú ženu, aby jej nájdeného chlapca odchovala.
Niektorí znalci Svätého písma sa domnievajú, že vtedy už nebola malým dievčatkom, ale dorastajúcou devou. Tvrdia, že Mária bola od Mojžiša staršia o 12,15 a možno i viac rokov. V príbehu o záchrane Mojžiša vystupuje ako dobrá, rozumná a vyspelá staršia sestra, na ktorú sa matka môže naozaj spoľahnúť. Vzťahy medzi súrodencami sú často zložité. No zdá sa, že Mária bola rozumná a spoľahlivá a svoju matku dokázala zastať a do určitej miery aj zastúpiť. Aj Mária prispela svojím podielom k tomu, aby zachránili malého Mojžiša.
Keďže bola staršou sestrou, tak jej úlohou bolo zaiste aj pomáhať matke pri opatere svojich mladších súrodencov - Árona a najmä Mojžiša. Veľkosť dorastajúcej Márie spočíva v tom, že dokázala pomáhať pri výchove svojich mladších súrodencova ochotne pomáhala pri zachraňovaní svojho brata. Jej príklad nás povzbudzuje, aby sme rozvíjali súcit a milosrdnú lásku nielen medzi súrodencami, ale aj medzi sebou navzájom. Je šľachetné starať sa jeden o druhého a nemyslieť iba na seba. Mária ochotne vychádzala v ústrety svojej matke a pomáhala jej. Pomoc dcér je vždy veľkým povzbudením aj pre samotné matky. Preto treba vychovávať deti už od útleho veku k zmyslu pre zodpovednosť a aj k tomu, aby sa snažili prikladať svoje ruky k spoločnému dielu. Pri záchrane malého Mojžiša sa vzájomne dopĺňali viera a láska matky Jochabed, súcit a milosrdenstvo princeznej Termutis a ochota, spolupráca a statočnosť jeho sestry Márie. Mária učí nás všetkých veľkodušnej šľachetnosti.
Keď sa Mária stala dospelou mladou ženou, bola rozumná a inteligentná. Je pre nás zvláštne, že sa nevydala. Veď v jej dobe bolo prvoradou starosťou všetkých dievčat dobre sa vydať. Nestala sa však zatrpknutou ženou. Mala svoju životnú náplň. Našla si svoje miesto v izraelskom spoločenstve. Služba ľuďom ju zrejme natoľko zaujala a pohlcovala, že sa nevydala. Jej dôležitosť je zaznamenaná pri dôležitej udalosti v dejinách spásy. Boh prostredníctvom Mojžiša vyslobodil svoj ľud z egyptskej poroby a osobitným spôsobom ho previedol cez Červené more. Táto skutočnosť inšpirovala Máriu, aby plesala a ďakovala Bohu za jeho pomoc a záchranu. Spolu s ostatnými Izraelitmi aj ona spievala ďakovnú pieseň ako poďakovanie za záchranu.
Sväté písmo komentuje situáciu takto: „Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. Mária im predspevovala:,Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený! Koňa i pohoniča zmietol do mora“‘ (Ex 15, 20-21). Sväté písmo sa vyjadruje o Márii ako o prorokyni. To má svoj pôvod už v mladosti. U nej bola táto línia zakotvená v jej rode, v povahe, v nadaní, ale aj v jej túžbe nežiť iba pre seba. Keď ju Božie slovo nazýva prorokyňou, to znamená, že bola duchovnou vodkyňou, počúvala Boží hlas, nechala sa ním inšpirovať a stále bola otvorená pre vanutie Božieho ducha. Mária bola preniknutá prorockým duchom, mala zrejme výborný hudobný sluch, stala sa hudobníčkou a speváčkou, ktorá iniciatívne strhávala do ďakovného chválospevu celú izraelskú pospolitosť.
Mária spievala Bohu na chválu, no zároveň v jej chválospeve zaznievajú aj špecifické izraelské črty a jej vlastné prvky. Mária nie je len prorokyňou, ale aj národnou hrdinkou. Aj v tomto môže byť vzorom pre ženy a matky, ktoré by mali viesť deti k láske k Bohu, ale aj ku svojej vlasti a národnému spoločenstvu. Mária považovala tieto skutočnosti za svoje životné priority. Mária bola žena s krásnym duchovným profilom, milujúca sestra a neskôr aj národná hrdinka. Mala svoje klady, ale ako každý mala aj svoje zápory. Ani ona nebola bez chýb. Je takmer neuveriteľné, ako mohla táto šľachetná a duchovne veľmi vysoko stojaca žena tak hlboko padnúť.
Často si myslíme, že keď má niekto bezproblémovú minulosť, zaručene bude taká aj jeho budúcnosť. Hlboko padnúť však môžu v skutočnosti iba tí, ktorí stoja veľmi vysoko. Aj ľudia, ktorí sú duchovne a mravne na veľmi vysokej úrovni, majú svoje tienisté stránky. Mala ich aj Mária. Jej nedostatky boli príliš ľudské a príliš ženské, konkrétne to bola závisť, posudzovanie a odsudzovanie. Tieto vlastnosti poukazujú na skrytú vnútornú pýchu. Poznáme to z každodenného života - vidíme chyby svojich blížnych, a nevidíme svoje vlastné. Aj v Máriinom živote sa prejavili podobné charakterové črty. Boží duch nás teda napomína ústami svätého apoštola Pavla: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol“ (7 Kor 10,12).