Zdroj: © Brněnská tisková misie | btm.cz
preklad: Janka Potančoková | Dioecesis Rosnaviensis
Datum napsání:
10.11.2011
Lót a jeho žena
Útek zo Sodomy
Útek zo Sodomy
Sodoma, Gomora ... tak obyčajne komentujeme nemravný a neusporiadaný život. Ak hovoríme, že niekto „soptí, alebo niekto na niekoho chrlí oheň a síru", vyjadrujeme tým, že ho prudko napadá, haní a deptá. Keď niekto úplne znehybnie, strnie, hovoríme, že "stojí ako soľný stĺp". Stĺp je strnulý, nehybný, ale prečo práve soľný? Všetky tieto príslovia majú svoj pôvod v biblickom príbehu o Sodome a Gomore. Tieto mestá boli pre svoju strašnú morálnu zvrátenosť Bohom odsúdené ku skaze. Niet sa čo čudovať, veď nakoniec by aj tak dospeli k totálnej degenerácii. V Sodome žil Abrahámov synovec Lót a jeho rodina. Keď mali byť mestá zrovnané zo zemou, oni jediní boli bez vín a mali byť zachránení. Boh k nim vyslal poslov, aby ich z mesta vyviedli. Bolo im povedané: utečte a neobracajte sa späť. Lótova žena však výzvu neuposlúchla. Obzrela sa a premenila sa v soľný stĺp. A tak sa soľný stĺp stal viditeľným a trvalým znamením záhuby.
Ako v raji
Sodoma sa rozprestierala v prekrásnom Jordánskom údolí. Bola obklopená neobyčajne úrodnou rovinou. Moábskej hory zadržiavali drsný východný vietor, slnko vrhalo lúče do tohto najnižšieho údolia sveta a Jordán zavlažoval krásnu, úrodnú zem. Vyzerala ako Božia záhrada. Nikdy tam nepadal sneh ako na Hebrónských výšinách. Po celý rok tam nachádzal dobytok hojnosť potravy. Toto prekrásne údolie si Lót vybral za svoj domov. A darilo sa mu tam veľmi dobre. Dobytka mu pribúdalo a jeho pokladnice sa plnili zlatom. Lót však prežíval v Sodome aj svoje trápenie, ktoré ho veľmi ťažilo. Týkalo sa sodomských obyvateľov, ktorí sa úplne odvrátili od Boha. Robili v Božích očiach zlé veci, dokonca aj vo svätyniach sa kňazi a kňažky oddávali obradnej prostitúcii. Pre Lóta bolo bolestné pozerať sa na tieto veci. Neraz ľudí napomínal, aby si uvedomili, že je tu živý Boh, ktorý všetko vidí a počuje. Ale oni sa mu len vysmievali a nebrali jeho varovanie vážne.
Tajomná návšteva
Jedného dňa sedel Lót v sodomskej bráne a šli k nemu dvaja muži. Lót spoznal, že sú to cudzinci. Vyšiel im v ústrety, poklonil sa a povedal: "Bude mi veľkou cťou poskytnúť vám nocľah a ochranu." Pozval ich do svojho domu, kde ich jeho žena pohostila. Len čo dojedli, ozval sa vonku dupot a rev. Ktosi zabúchal všetkou silou na dvere a vzápätí začali cez okná do domu lietať kamene. Niekto kričal: "Kde sú tí muži, ktorí prišli k tebe na noc? Vyveď ich von, nech si s nimi môžeme pošpásovať!" Lót vyšiel pred dom, ale dvere pre istotu za sebou zavrel. A povedal: "Priatelia, úpenlivo vás prosím, majte rozum a chráňte sa urobiť takú ohavnosť. Ak chcete, dám vám svoje dve dcéry, ktoré sú ešte panny, ale mojich hostí nechajte na pokoji. Sľúbil som im na noc bezpečné prístrešie." Lótova reč všetkých tých zvrhlíkov len podráždila: "Ako sa nám, ty privandrovalec, opovažuješ rozkazovať, čo smieme alebo nesmieme! Daj si pozor, nech nedopadneš horšie ako oni!" Po týchto slovách sa na Lóta vrhli a chystali sa vyraziť dvere. Vtom cudzinci vtiahli Lóta dnu a zavreli dvere. Mužov, ktorí boli pred domom ranili slepotou, takže neboli schopní nájsť vchod. Cudzinci Lótovi povedali: "Ak tu máš ešte niekoho - zaťov, synov, dcéry a ďalších, ktorí patria k tebe - vyveď ich preč. My prinášame tomuto miestu skazu, pretože krik z neho je u Boha tak veľký, že nás Boh poslal, aby sme ho zničili. "Lót teda povedal svojim budúcim zaťom:" Utečte preč, pretože Boh chystá tomuto mestu skazu. " Ale zaťom to pripadalo, akoby žartoval. Keď vzišla zornička, naliehali poslovia na Lóta: "Ihneď vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si pre neprávosť mesta nezahynul." Ale on váhal. Tí muži ho teda chytili za ruku a vyviedli ho s rodinu z mesta.
Záchrana verných
Potom povedal Pán Lótovi: "Uteč na horu, aby si nezahynul. Neobzeraj sa späť a v celom tomto kraji sa nezastavuj." V tej chvíli Lót ešte nechápal, z akého nebezpečenstva ho Boh zachraňuje. Akonáhle sa objavilo slnko nad obzorom, Boh začal chrliť na Sodomu a Gomoru síru a oheň. Tak zničil mestá, ich obyvateľov, aj celú okolitú úrodnú krajinu. Keďže však jeho žena bola v myšlienkach stále v Sodome pri bohatstve, ktoré museli v dome zanechať: ,Čo sa s ním stane? Vari o všetko musíme prísť?´, zabudla na výstrahu, zastavila sa a obzrela späť. Uvidela mesto miznúce v mori plameňov, ktoré šľahali až k nebu. Srdce sa jej zastavilo hrôzou. V tom momente ju zasiahla smrť. Pokryla ju vrstva soli a premenila sa na soľný stĺp. Len Lót a jeho dcéry boli zachránení.
Sodoma - symbol neresti
Mestá Sodoma a Gomora sa stali symbolom nerestí, roztopašností a úplnej mravnej spustnutosti. Demoralizujúcemu vplyvu Sodomy sa nevyhol ani Lót. Bol schopný ponúknuť vlastné dcéry mužom, ktorí sa v noci domáhajú o vyvedenie Lótových hostí, aby ich znásilnili. Keď sa Lót rozhodol pre prebývanie v tomto meste, zdala sa mu celá krajina ako Pánova záhrada. Domnieval sa, že tu nájde raj na zemi. Ako veľmi však môže zdanie klamať! Navonok je všetko v poriadku, ale vnútri hlodá červ zvrátenosti. Sodoma už neexistuje, ale jej meno žije ďalej ako varovanie. Ponúka sa otázka. Aká je mravná úroveň v našich mestách v dnešnej dobe? Nebude musieť Boh opäť tvrdo zasiahnuť? Na túto otázku nech si každý odpovie sám.
