Zdroj: © Slovo medzi nami, ročník 5, č. 9/2004 » smn.sk
Datum napsání:
10.10.2004
Čítanie zo Skutkov apoštolov
V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“ A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.
Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Hľadajú ťa traja muži. Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal.“ Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“ Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“ Zavolal ich teda dnu a pohostil.
Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?“ Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve a povedal mi: »Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.«Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“
Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“ Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: “Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal (Sk10, 1-48).
Kornélius, rímsky stotník z Cézarei Prímorskej
Príbeh Kornélia v desiatej kapitole Skutkov apoštolov je pozoruhodnou ukážkou toho, ako veľmi sa k nám Boh chce priblížiť. Aj pre apoštolov to bol silný dôkaz, že nový život s Ježišom nebol určený len Židom, ktorí v neho verili. Nový život v Kristovi bol určený vrtkým ľuďom. Kornélius bol stotníkom v Cézarei, rímskom hlavnom meste Palestíny. Lukáš opisuje Kornéliovu rodinu ako nábožných a bohabojných ľudí, ktorí dávali chudobným veľa almužien (Sk 10, 2). Podľa všetkého nábožne nežila len Kornéliova rodina, ale aj služobníctvo a niektorí vojaci pod jeho velením. Kornélius bol nepochybne pozoruhodný človek: zbožný, štedrý a otvorený. Tak prečo by aj s rodinou potreboval obrátenie? Túto otázku majme na pamäti pri rozoberaní jeho príbehu.
Zoznámte sa s Kornéliom
Jedného dňa, keď sa Kornélius modlil, Boh poslal k nemu anjela. Poslal ho preto, lebo videl, že Kornélius túži po hlbšom poznaní? Urobil to preto, že Kornélius bral ohľad na svojich sluhov a staral sa o chudobných? Možno to bolo z obidvoch dôvodov. Veď anjel povedal Kornéliovi: "Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul" (Sk 10, 4). A povedal mu, aby poslal po Petra a vypočul jeho slová. A ako mnohé iné miesta vo Svätom písme aj Kornéliov príbeh je dôkazom, že za každým obrátením sa skrýva Božia milosť. Zjavenie anjela zdôrazňuje, že Boh koná, kedy chce a ako chce. No tento príbeh odhaľuje nielen pozoruhodné tajomstvo, ale aj zrejmú skutočnosť. Zrejmé je, že naše modlitby a skutky lásky nám pomáhajú otvoriť sa Božiemu pôsobeniu v nás. Pozoruhodným tajomstvom je to, že svojou modlitbou a skutkami lásky môžeme na seba pritiahnuť pozornosť Boha. Neprešiel ani deň od Kornéliovho videnia a sám Peter mal videnie, keď sa modlil na streche domu svojho priateľa. A kým Peter premýšľal o tomto videní, v ktorom uvidel "hostinu" pripravenú zo zvierat, ktoré Židia považovali za nečisté, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius. A keď ho prosili, aby išiel s nimi, cítil, ako ho Duch Svätý povzbudzuje, aby išiel. (Možno potreboval toto duchovné povzbudenie predtým, než sa zverí do rúk rímskeho vojaka!)
Kornéliovo prvotné obrátenie
Kornélius plný očakávania a nadšenia pozval priateľov, susedov a príbuzných, aby prišli počúvať Petra. Udivujúce je, že ani nevedel, čo bude Peter hovoriť. Jednoducho si pomyslel, že ak celé stretnutie sprostredkoval Boží anjel, musí sa udiať niečo zvláštne. Preto chcel umožniť aj druhým, aby mali na tom účasť. Kornéliova horlivá povaha - jeho nadšenie, očakávanie a veľká otvorenosť - umožnila Bohu urobiť zázrak obrátenia. Boh vypočul Kornéliove modlitby. Kým Peter hovoril, zostúpil na všetkých prítomných Duch Svätý a oni pocítili Božiu prítomnosť a vo svojom srdci sa obrátili k Ježišovi. Pohania preniknutí Duchom Svätým začali velebiť Boha a hovoriť jazykmi. To isté zažil Peter v prvú svätodušnú nedeľu. Mohli by sme dokonca povedať, že toto bola "druhá svätodušná nedeľa", svätodušná nedeľa pre pohanov.
Niektoré prvotné obrátenia - ako napríklad obrátenie svätého Augustína - sú pozoruhodné udalosti, keď sa človek odvráti od hriešneho a sebeckého života a zažije úplný obrat. V iných prípadoch - ako napríklad u Kornélia - nejde ani tak o hlbokú ľútosť nad veľkými hriechmi, ale skôr o uvedomenie si, kto Ježiš je a ako veľmi nás miluje. V každom obrátení ide o zážitok a začlenenie sa. Pre Kornélia s rodinou to bol zážitok mocnej Ježišovej lásky v srdci - prúd milostí a duchovných darov, vďaka ktorým sa s dôverou obrátili k Pánovi. A začlenenie bolo zjavné, keď si Peter uvedomil, že aj títo pohania boli povolaní stať sa členmi Cirkvi.
Petrovo hlbšie obrátenie
No Boh neobmedzil svoje dielo len na Kornélia a jeho dom. Ešte stále mal nejaké prekvapenia aj pre Petra. Keď nasledujeme Pána, vždy dostávame viac, ako dávame. A tak to bolo aj s Petrovou návštevou Kornéliovho domu. Tak ako Boh vylial svojho Ducha na pohanov, tak prehĺbil aj Petrovo obrátenie. Ako? Rozšíril Petrovi obzor a ukázal mu, že aj pohania sú hodni dosiahnuť spásu rovnako ako Židia. V túto "druhú svätodušnú nedeľu" uvidel Peter pohanov - ktorých Židia vždy považovali za nečistých a nehodných - ako boli naplnení darom Ducha Svätého, hovorili jazykmi a prorokovali tak ako Peter s ďalšími apoštolmi na prvé Turíce v Jeruzaleme. Tu, v odľahlej Cézarei, Boh zjavil Petrovi svoj plán, ktorý bol omnoho väčší, ako si dovtedy Peter myslel. Peter urobil krok viery, keď poslúchol Ducha Svätého a išiel ku Kornéliovi. O čo dôležitejší krok však urobil, keď naozaj vstúpil do Kornéliovho domu - veď zákon zakazoval Židovi vstúpiť do domu pohana. A tam Boh žiadal Petra, aby urobil ďalší obrovský krok viery a prijal fakt, že Kristov kríž vykúpil aj pohanov a môžu sa stať členmi Cirkvi.
Toto bolo pre Petra veľmi ťažké a prijal to až vtedy, keď mu Duch Svätý otvoril oči a pomohol mu vydať sa touto novou cestou. Podobne aj v našom živote sú chvíle, keď nám Boh otvorí oči a odhalí nám niečo viac zo svojho plánu. A vtedy sa musíme usilovať prijať ho, ako najlepšie vieme - aj keď sa zdá, že nezodpovedá našim predstavám a presvedčeniu. Ako príklad sa pozrime na príbeh úspešného lekára Marka. Jedného dňa, keď sa Marek vracal z práce, uvidel na rohu ulice žobrať chudobného bezdomovca. Inokedy by okolo neho len prešiel, no dnes dal mužovi peniaze. Obraz chudáka mu ostal v mysli ako silný protiklad jeho vlastného života. Odvtedy začal Marek dávať chudobným viac - viac peňazí, viac svojho času a viac lásky. O rok obmedzil svoju lekársku prax a otvoril si ambulanciu v chudobnej štvrti mesta. Dnes, po desiatich rokoch, Marek zarába oveľa menej ako predtým, no predošlý život mu vôbec nechýba. Keď si teraz si spomenie na to, čo sa stalo, je plný údivu na tým, ako Boh použil jediné stretnutie s bezdomovcom, aby zmenil smer jeho života.
Všetci potrebujeme obrátenie
Kornélius s rodinou dostali dar Ducha Svätého bez toho, aby predtým robili pokánie či sa dali pokrstiť. Tento prekvapujúci sled udalostí dokazuje, že neexistuje jediný nemenný model obrátenia. Boh pôsobí mnohorako a preňho je výsledok - veriaci človek, ktorý miluje Ježiša - oveľa dôležitejší než proces. Na začiatku článku sme si položili otázku, prečo taká dobrá a zbožná rodina ako Kornéliova potrebovala obrátenie. Preto, že bez Ježiša nikdy skutočne nespoznáme šírku, výšku a hĺbku Božej lásky. Nevieme, čo znamená byť skrze Ježiša zmierený s Bohom. Nespoznáme Eucharistiu a spoločenstvo s Kristom. Nespoznáme Ježiša ako nášho Pána, Spasiteľa a Brata. Podľa toho, čo vieme z Písma, mohli by sme dokonca povedať, že Kornélius s rodinou mohli byť spasení, aj keby Peter neprišiel. Ako povedal pápež Ján Pavol II., "tajomstvo spásy nie je určené len kresťanom". No Boh nám chce dať oveľa viac ako prvotné prežitie vykúpenia. Chce, aby sme s Ježišom mali dôverný vzťah. Chce nás zahrnúť svojimi prisľúbeniami a naplniť nás božským životom v jednote s ostatnými ľuďmi, ktorí sú údmi Kristovho tela.
Takto Boh odpovedal Kornéliovi a jeho rodine. Pred Petrovým príchodom vedeli o Bohu, no ich poznanie bolo neúplné. Možno im bolo dopriate duchovné poznanie, no bolo len čiastočné. To isté platí aj pre nás. Môžeme dôverne poznať Ježiša a každý deň žiť s Duchom Svätým, alebo sa môžeme uspokojiť s neúplným poznaním všetkého, čo nám Ježiš chce dať. Obrátenie je milosť, ktorá nás podnecuje, aby sme sa odvrátili od hriechu a oddali sa Ježišovi - a neprestajne sa k nemu obracali čoraz hlbšie. Modlime sa, aby Ježiš vylial milosť obrátenia aj na našu rodinu, priateľov a život. Poprosme ho, aby nám dal milosť viery, aby sme sa vždy mohli tešiť z Ježišovej lásky a priateľstva. A preto sa oddnes každý deň modlite: "Nechcem žiť pre tento svet, ale pre môjho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista. Chcem sa odvrátiť od všetkého zla a obrátiť sa ku všetkému, čo mi otvorí brány milosti, aby na mňa mohlo zažiariť Ježišovo svetlo."
V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“ A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.
Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Hľadajú ťa traja muži. Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal.“ Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“ Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“ Zavolal ich teda dnu a pohostil.
Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?“ Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve a povedal mi: »Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.«Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“
Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“ Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: “Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal (Sk10, 1-48).
Kornélius, rímsky stotník z Cézarei Prímorskej
Príbeh Kornélia v desiatej kapitole Skutkov apoštolov je pozoruhodnou ukážkou toho, ako veľmi sa k nám Boh chce priblížiť. Aj pre apoštolov to bol silný dôkaz, že nový život s Ježišom nebol určený len Židom, ktorí v neho verili. Nový život v Kristovi bol určený vrtkým ľuďom. Kornélius bol stotníkom v Cézarei, rímskom hlavnom meste Palestíny. Lukáš opisuje Kornéliovu rodinu ako nábožných a bohabojných ľudí, ktorí dávali chudobným veľa almužien (Sk 10, 2). Podľa všetkého nábožne nežila len Kornéliova rodina, ale aj služobníctvo a niektorí vojaci pod jeho velením. Kornélius bol nepochybne pozoruhodný človek: zbožný, štedrý a otvorený. Tak prečo by aj s rodinou potreboval obrátenie? Túto otázku majme na pamäti pri rozoberaní jeho príbehu.
Zoznámte sa s Kornéliom
Jedného dňa, keď sa Kornélius modlil, Boh poslal k nemu anjela. Poslal ho preto, lebo videl, že Kornélius túži po hlbšom poznaní? Urobil to preto, že Kornélius bral ohľad na svojich sluhov a staral sa o chudobných? Možno to bolo z obidvoch dôvodov. Veď anjel povedal Kornéliovi: "Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul" (Sk 10, 4). A povedal mu, aby poslal po Petra a vypočul jeho slová. A ako mnohé iné miesta vo Svätom písme aj Kornéliov príbeh je dôkazom, že za každým obrátením sa skrýva Božia milosť. Zjavenie anjela zdôrazňuje, že Boh koná, kedy chce a ako chce. No tento príbeh odhaľuje nielen pozoruhodné tajomstvo, ale aj zrejmú skutočnosť. Zrejmé je, že naše modlitby a skutky lásky nám pomáhajú otvoriť sa Božiemu pôsobeniu v nás. Pozoruhodným tajomstvom je to, že svojou modlitbou a skutkami lásky môžeme na seba pritiahnuť pozornosť Boha. Neprešiel ani deň od Kornéliovho videnia a sám Peter mal videnie, keď sa modlil na streche domu svojho priateľa. A kým Peter premýšľal o tomto videní, v ktorom uvidel "hostinu" pripravenú zo zvierat, ktoré Židia považovali za nečisté, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius. A keď ho prosili, aby išiel s nimi, cítil, ako ho Duch Svätý povzbudzuje, aby išiel. (Možno potreboval toto duchovné povzbudenie predtým, než sa zverí do rúk rímskeho vojaka!)
Kornéliovo prvotné obrátenie
Kornélius plný očakávania a nadšenia pozval priateľov, susedov a príbuzných, aby prišli počúvať Petra. Udivujúce je, že ani nevedel, čo bude Peter hovoriť. Jednoducho si pomyslel, že ak celé stretnutie sprostredkoval Boží anjel, musí sa udiať niečo zvláštne. Preto chcel umožniť aj druhým, aby mali na tom účasť. Kornéliova horlivá povaha - jeho nadšenie, očakávanie a veľká otvorenosť - umožnila Bohu urobiť zázrak obrátenia. Boh vypočul Kornéliove modlitby. Kým Peter hovoril, zostúpil na všetkých prítomných Duch Svätý a oni pocítili Božiu prítomnosť a vo svojom srdci sa obrátili k Ježišovi. Pohania preniknutí Duchom Svätým začali velebiť Boha a hovoriť jazykmi. To isté zažil Peter v prvú svätodušnú nedeľu. Mohli by sme dokonca povedať, že toto bola "druhá svätodušná nedeľa", svätodušná nedeľa pre pohanov.
Niektoré prvotné obrátenia - ako napríklad obrátenie svätého Augustína - sú pozoruhodné udalosti, keď sa človek odvráti od hriešneho a sebeckého života a zažije úplný obrat. V iných prípadoch - ako napríklad u Kornélia - nejde ani tak o hlbokú ľútosť nad veľkými hriechmi, ale skôr o uvedomenie si, kto Ježiš je a ako veľmi nás miluje. V každom obrátení ide o zážitok a začlenenie sa. Pre Kornélia s rodinou to bol zážitok mocnej Ježišovej lásky v srdci - prúd milostí a duchovných darov, vďaka ktorým sa s dôverou obrátili k Pánovi. A začlenenie bolo zjavné, keď si Peter uvedomil, že aj títo pohania boli povolaní stať sa členmi Cirkvi.
Petrovo hlbšie obrátenie
No Boh neobmedzil svoje dielo len na Kornélia a jeho dom. Ešte stále mal nejaké prekvapenia aj pre Petra. Keď nasledujeme Pána, vždy dostávame viac, ako dávame. A tak to bolo aj s Petrovou návštevou Kornéliovho domu. Tak ako Boh vylial svojho Ducha na pohanov, tak prehĺbil aj Petrovo obrátenie. Ako? Rozšíril Petrovi obzor a ukázal mu, že aj pohania sú hodni dosiahnuť spásu rovnako ako Židia. V túto "druhú svätodušnú nedeľu" uvidel Peter pohanov - ktorých Židia vždy považovali za nečistých a nehodných - ako boli naplnení darom Ducha Svätého, hovorili jazykmi a prorokovali tak ako Peter s ďalšími apoštolmi na prvé Turíce v Jeruzaleme. Tu, v odľahlej Cézarei, Boh zjavil Petrovi svoj plán, ktorý bol omnoho väčší, ako si dovtedy Peter myslel. Peter urobil krok viery, keď poslúchol Ducha Svätého a išiel ku Kornéliovi. O čo dôležitejší krok však urobil, keď naozaj vstúpil do Kornéliovho domu - veď zákon zakazoval Židovi vstúpiť do domu pohana. A tam Boh žiadal Petra, aby urobil ďalší obrovský krok viery a prijal fakt, že Kristov kríž vykúpil aj pohanov a môžu sa stať členmi Cirkvi.
Toto bolo pre Petra veľmi ťažké a prijal to až vtedy, keď mu Duch Svätý otvoril oči a pomohol mu vydať sa touto novou cestou. Podobne aj v našom živote sú chvíle, keď nám Boh otvorí oči a odhalí nám niečo viac zo svojho plánu. A vtedy sa musíme usilovať prijať ho, ako najlepšie vieme - aj keď sa zdá, že nezodpovedá našim predstavám a presvedčeniu. Ako príklad sa pozrime na príbeh úspešného lekára Marka. Jedného dňa, keď sa Marek vracal z práce, uvidel na rohu ulice žobrať chudobného bezdomovca. Inokedy by okolo neho len prešiel, no dnes dal mužovi peniaze. Obraz chudáka mu ostal v mysli ako silný protiklad jeho vlastného života. Odvtedy začal Marek dávať chudobným viac - viac peňazí, viac svojho času a viac lásky. O rok obmedzil svoju lekársku prax a otvoril si ambulanciu v chudobnej štvrti mesta. Dnes, po desiatich rokoch, Marek zarába oveľa menej ako predtým, no predošlý život mu vôbec nechýba. Keď si teraz si spomenie na to, čo sa stalo, je plný údivu na tým, ako Boh použil jediné stretnutie s bezdomovcom, aby zmenil smer jeho života.
Všetci potrebujeme obrátenie
Kornélius s rodinou dostali dar Ducha Svätého bez toho, aby predtým robili pokánie či sa dali pokrstiť. Tento prekvapujúci sled udalostí dokazuje, že neexistuje jediný nemenný model obrátenia. Boh pôsobí mnohorako a preňho je výsledok - veriaci človek, ktorý miluje Ježiša - oveľa dôležitejší než proces. Na začiatku článku sme si položili otázku, prečo taká dobrá a zbožná rodina ako Kornéliova potrebovala obrátenie. Preto, že bez Ježiša nikdy skutočne nespoznáme šírku, výšku a hĺbku Božej lásky. Nevieme, čo znamená byť skrze Ježiša zmierený s Bohom. Nespoznáme Eucharistiu a spoločenstvo s Kristom. Nespoznáme Ježiša ako nášho Pána, Spasiteľa a Brata. Podľa toho, čo vieme z Písma, mohli by sme dokonca povedať, že Kornélius s rodinou mohli byť spasení, aj keby Peter neprišiel. Ako povedal pápež Ján Pavol II., "tajomstvo spásy nie je určené len kresťanom". No Boh nám chce dať oveľa viac ako prvotné prežitie vykúpenia. Chce, aby sme s Ježišom mali dôverný vzťah. Chce nás zahrnúť svojimi prisľúbeniami a naplniť nás božským životom v jednote s ostatnými ľuďmi, ktorí sú údmi Kristovho tela.
Takto Boh odpovedal Kornéliovi a jeho rodine. Pred Petrovým príchodom vedeli o Bohu, no ich poznanie bolo neúplné. Možno im bolo dopriate duchovné poznanie, no bolo len čiastočné. To isté platí aj pre nás. Môžeme dôverne poznať Ježiša a každý deň žiť s Duchom Svätým, alebo sa môžeme uspokojiť s neúplným poznaním všetkého, čo nám Ježiš chce dať. Obrátenie je milosť, ktorá nás podnecuje, aby sme sa odvrátili od hriechu a oddali sa Ježišovi - a neprestajne sa k nemu obracali čoraz hlbšie. Modlime sa, aby Ježiš vylial milosť obrátenia aj na našu rodinu, priateľov a život. Poprosme ho, aby nám dal milosť viery, aby sme sa vždy mohli tešiť z Ježišovej lásky a priateľstva. A preto sa oddnes každý deň modlite: "Nechcem žiť pre tento svet, ale pre môjho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista. Chcem sa odvrátiť od všetkého zla a obrátiť sa ku všetkému, čo mi otvorí brány milosti, aby na mňa mohlo zažiariť Ježišovo svetlo."
