Autor: sr. Anna Mátiková, FSP
Zdroj: © Statio Radiophonica Vaticana | vaticannews.va
Datum napsání:
24.05.2024
Kain a Ábel
Vo štvrtej kapitole knihy Genezis sa priestor biblického rozprávania začína zaľudňovať ďalšími postavami. Bratia Kain a Ábel sa síce na stránkach Biblie dlho nezdržia, ale o to bohatšie sú zdanlivo nepatrné detaily ich tragického príbehu. Zatiaľ čo Adam po svojej neúspešnej výhovorke v záhrade Eden už neprehovorí, Eva nie je tak skúpa na slovo. Narodenie prvého potomka komentuje veľmi zaujímavými slovami. Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: „Získala som človeka od Pána“ (Gen 4,1).
Meno Kain sa v príbehu nevysvetľuje. Jeho význam môže byť kopija, oštep alebo tiež kováč. Evino vyhlásenie však naznačuje i fonetickú podobnosť medzi menom Kain a hebrejským slovesom kaná. To má hneď niekoľko významov. Najčastejšie sa používa na označenie kúpno-predajných vzťahov, teda „získať“ či „kúpiť“, ale vyskytuje sa aj vo význame „vytvoriť“. Eva pritom nespomína „syna“, „dieťa“, ba dokonca ani „človeka“, ako to uvádza náš zaužívaný preklad, ale používa slovo „muž“. Jej hláška je nadmieru pozoruhodná i z hľadiska stavby vety. Možno ju teda interpretovať viacerými spôsobmi. Môže naznačovať, že Eva nezdravo kompenzuje svoj naštrbený vzťah k mužovi - manželovi, ktorý ju chce ovládať, vzťahom k mužovi - synovi, ktorého považuje za svoje osobné vlastníctvo. Jej slová môžu tiež znamenať, že prestala vnímať život ako dar od Stvoriteľa a začala aj v oblasti predávania života uvažovať v kategóriách obchodovania.
Jej výrok môže tiež vyznievať ako pyšné prirovnanie sa k samotnému Stvoriteľovi, lebo Eva je schopná vytvárať život podobne ako on. Evina veta však môže byť aj pokorným uznaním, že Kainov život prišiel na svet Pánovým pôsobením. Zatiaľ čo definitívna odpoveď v prospech jedného riešenia nie je možná, rozprávač biblického príbehu jedným dychom dodáva ďalšiu informáciu: „A opäť porodila jeho brata, Ábela“ (porov. Gen 1,2). V prípade mena Ábel nie sú poskytnuté žiadne ďalšie vysvetlenia, ale jeho význam je vďaka bežnému výskytu Hebrejského slova heḇel jasný. Môže označovať „dych“ alebo „vánok“, ale tiež niečo pominuteľné a bezvýznamné.
Známe je najmä z úvodných riadkov knihy Kazateľ, ktoré sa prekladajú: „márnosť nad márnosť“ (porov. Kaz 1,2). Z bratskej dvojice Kain a Ábel teda jeden u čitateľa podozrivo evokuje predstavu tvorivej aktivity alebo dokonca zisku, pričom ten druhý mu neodvratne pripomína márnosť a pominuteľnosť. Biblický text síce žiadne uvažovanie o týchto skutočnostiach nerozvíja a neobsahuje ani žiadne náznaky v tomto smere, ale vo svetle neblahého vzťahu medzi dvomi bratmi sa čitateľ nemôže ubrániť myšlienke, či azda každá ľudská aktivita nekráča ruku v ruke s neodvratnou pominuteľnosťou a či snáď bezuzdná upätosť na zisk nerozosieva skazu a smrť.
Biblický príbeh nevenuje pozornosť tomu, ako Kain a Ábel vyrastali. Predstavuje nám ich ako dospelých mužov, ktorí sa venujú svojej práci. Nehovorí nič o ich vlastnostiach, ale charaktery dvoch bratov sa nepriamo zrkadlia v ich konaní, presnejšie v jednej konkrétnej situácii. Obidvaja bratia sa rozhodnú priniesť Pánovi obetu. Zatiaľ čo Kain prináša neurčitý výber z poľných plodín, Ábel vyberá to najlepšie z najlepšieho. Rozprávač tento rozdiel nijako nekomentuje a čitateľ by ho takmer tiež prešiel bez povšimnutia, keby nenasledovala poznámka: „Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol“ (Gen 4, 4-5).
Starozákonné texty opakovane pobádajú k tomu, aby človek odovzdával Bohu to najlepšie, čo má. Nikde sa však ani trochu nenaznačuje, že by Pánovu pozornosť akokoľvek ovplyvňovala kvantita či kvalita obetovaných darov. Preto ani v tomto prípade nemožno usudzovať, že by Boh preferoval Ábelovu obetu, na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov. Pánov záujem o Ábela možno skôr interpretovať v súvislosti s tým, ako sa príbeh začal, i vo svetle toho, ako kniha Genezis pokračuje ďalej. Evino konštatovanie pri Kainovom narodení prezrádza matkinu hrdosť na prvorodeného syna. Lakonický dodatok o narodení Ábela zas implicitne naznačuje, že druhý syn je azda tak trochu prehliadaný a zanedbávaný. Podobne, ako sa to bude v knihe Genezis ešte viackrát opakovať v príbehoch o patriarchoch, i tu Boh venuje pozornosť práve tomu, čo ľudia zaznávajú.
Navzdory ľudskému záujmu o to, čo je na prvom mieste, si Pán opakovane vyberá druhorodeného, slabšieho, menej zaujímavého. Zameriava sa primárne na tých prehliadaných, s ktorými sa veľmi nepočíta. Zdanlivá Pánova „nespravodlivosť“ voči Kainovi teda môže vyrovnávať „nespravodlivosť“, ktorú Ábel zažíva vo svojej vlastnej rodine. Zároveň ale tiež poskytuje Kainovi príležitosť, aby vyrástol z infantilnej žiarlivosti (mimochodom hebrejské slovo žiarlivosť je tiež foneticky príbuzné s menom Kain) a ako zrelý muž kráčal so vzpriamenou hlavou. Túto intuíciu napokon potvrdzuje i pokračovanie príbehu. Hoci Pán zhliadol na Ábela, rozpráva sa s Kainom. Kain je tým, koho priamo oslovuje, aby ho priviedol k rozumu. Pánovi teda zjavne záleží na obidvoch - Kainovi i Ábelovi. Nemusia byť rovnakí, aby boli v Božích očiach rovnako dôležití.
Pánov záujem o Ábelovu obetu rozhodne neznamená nezáujem o Kaina. Slovenský preklad štvrtej kapitoly knihy Genezis spomína, že Pán zhliadol na Ábelove dary a tento archaický výraz čitateľovi akosi okamžite evokuje blahosklonný prejav záujmu vysoko postavenej osoby o podriadeného. Pomerne zriedkavé hebrejské sloveso, ktoré sa tu opakuje dvakrát po sebe, však v origináli nutne nenesie takéto konotácie. V niektorých biblických textoch označuje napríklad skúmavý pohľad. I tu môže teda vyjadrovať, že Pán sa zahľadel na Ábelove dary spýtavo.
Keďže doposiaľ vyrozprávaný biblický príbeh zatiaľ vôbec nespomínal možnosť obetovať Stvoriteľovi jeho vlastné tvory, Pánov pozorný pohľad môže viesť čitateľa k premýšľaniu, prečo vlastne dvaja bratia zrazu prišli s takýmto nápadom. Biblický príbeh jednoznačne uvádza, že s tým začal Kain. Spôsob, ako Pán hľadí na Ábelove dary, teda môže čitateľa viesť i k otázke, či azda Pán nehodlá Ábela odrádzať od urputnej snahy napodobňovať a dokonca predstihnúť staršieho brata, bez ohľadu na to či je Kainovo počínanie zmysluplné.
Zatiaľ čo čitateľ s tichým rešpektom stojí pred viacerými možnosťami, Kain má vo všetkom jasno. Ani trochu nepočíta s možnosťou, že by Pánov pohľad nemusel byť vyjadrením preferencií voči jednému a nezáujmu o druhého. „Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár,“ (Gen 4,5b) informuje rozprávač, a pokračuje: „Tu povedal Pán Kainovi: »Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár?«“ (Gen 4,6). Nápadná zhoda medzi obidvoma vetami naznačuje, že Pán si Kaina dobre všíma. Boží výrok len vynecháva príslovku „veľmi“, akoby text naznačoval, že Pán chce schladiť Kainove negatívne emócie. Vo svetle Božej pozornosti teda ešte kontrastnejšie vyniká Kainov ostentatívny nezáujem o Pána.
Na otázku nijako nereaguje, ale obracia sa na svojho brata. Podľa slovenského i iných moderných prekladov Kain hovorí: „Vyjdime si von!“ (porov. Gen, 4,8). Náš text sa tu však opiera o grécku Septuagintu a latinskú Vulgátu, lebo hebrejské rukopisy žiadne Kainove slová neuvádzajú. Zatiaľ čo sa preklady do gréčtiny, latinčiny i do aramejčiny pokúšajú vyriešiť ošemetnú situáciu vyplnením trápneho mlčania, hebrejský text naznačuje, že ku komunikácii medzi bratmi nedochádza. A čitateľ sa neubráni myšlienke, že následná vražda je len fyzickým dokonaním toho, čo Kain vo svojom vnútri už uskutočnil. Ábel je pre neho mŕtvy už dávno. Kainova odpoveď na Pánovu otázku „Kde je tvoj brat Ábel?“ potvrdzuje túto hypotézu. „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ (Gen 4,9) ohradzuje sa Kain. Keby sa Pán pýtal iba, kde je Ábel, bola by Kainova prvá veta („Neviem.“) pustou lžou.
Keďže Pán v otázke výslovne označuje Ábela za Kainovho brata, je v jeho bezočivej odpovedi predsa len štipka pravdy. Kain nevie, kde má brata, nevie, že vôbec má brata, lebo Ábela nikdy za brata nepovažoval. Vždy bol pre neho vzduch (heḇel). Aj jeho rétorická otázka potvrdzuje, že Kain zásadne odmieta nechať sa definovať vzťahom k bratovi. Avšak žiadna zem neposkytne pevnú pôdu pod nohami tomu, kto sa odmieta ukotviť vo vzťahoch k ľuďom. „Keď budeš obrábať zem, nebude ti už dávať silu,“ tak znejú Pánove slová v hebrejskom origináli, pričom naznačujú, že nejde ani tak o poľnohospodársku úrodu, ako skôr o to, že Kainova práca je vo svojej podstate prázdna, lebo Kain poprel zásadné hodnoty, ku ktorým je akákoľvek ľudská činnosť podstatne zameraná. To čo sa na prvý pohľad javí ako Boží trest, je vlastne objektívny popis spôsobu života, ku ktorému sa Kain svojim skutkom prihlásil.
Kainova reakcia na Pánove slová je otvorená viacerým interpretáciám. Kain možno urputne odmieta prijať dôsledky svojho konania a ohrádza sa: „Môj trest je príliš veľký, aby som ho uniesol.“ Alebo na neho doľahla závažnosť spáchanej vraždy, takže popiera akúkoľvek možnosť pokánia: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený.“ Je však tiež možné, že Kain konečne s ľútosťou uznáva závažnosť svojho skutku a pripúšťa, že dôsledky, ktoré má niesť, nie sú vonkoncom také ťažké, ako samotné previnenie, ktoré ich spôsobilo: „Moja vina je väčšia, než aby som ju uniesol“ (porov. Gen 4,13).
Keďže Kain sa v ďalšej vete odvoláva na Pánove slová, keď hovorí: „budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi“(porov Gen 4,14), možno usudzovať, že už sa nahnevane neohrádza, ale prijíma svoj údel. Žiaľ tým najtragickejším rysom jeho osobnosti je, že i v túto chvíľu zostáva beznádejne zahľadený do seba a rozvíja úplne nerozumné scenáre. Absurditu Kainových predstáv má na dlani samozrejme predovšetkým čitateľ biblického príbehu. Ako to už vyšlo najavo u Kainových rodičov, ukryť sa pred Pánovou tvárou je holý nezmysel. Pán ale ani trochu Kainom nepohŕda a ani v tejto chvíli mu neprestáva prejavovať starostlivosť, ktorú Kain tak slepo závidel svojmu bratovi.
