Autor: Martina Diheneščíková
Zdroj: © Slovo, č. 1/1920 | časopis Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku | casopisslovo.sk
Datum napsání:
28.01.2020
Bola to nádherná, múdra a hlboko veriaca hebrejská žena. Nadovšetko milovala Boha Izraela. Nepodriadila sa nepriateľovi ani vtedy, keď všetci okolo nej rezignovali. Zachránila sväté mesto Jeruzalem pred bezbožnou pohanskou mocnosťou. Je pre nás vzorom, aby sme sa v duchovnom boji nikdy nevzdávali.
Kniha Judita
Biblia zachytáva jej príbeh v šestnástich kapitolách starozákonnej knihy s rovnakým názvom. Patrí medzi deuterokánonické spisy Starého zákona. Neuvádza sa v kánone hebrejskej Biblie ani v protestantských biblických prekladoch. Cirkevní otcovia ju od začiatku považovali za Bohom zjavené Sväté písmo a cirkevné koncily uznali jej kánonickosť. Hlavným cieľom knihy je opísať konštantu dejín vyvoleného národa - jeho náboženský útlak a oslobodenie, ktoré Boh dáva svojmu ľudu až do definitívneho víťazstva na konci časov. Meno Judita pochádza z hebr. Jehudít = Židovka.
V obkľúčení nepriateľa
Asýrskemu kráľovi Nabuchodonozorovi sa národy zo strachu dobrovoľne poddávali. Vrchný veliteľ vojska Holofernes raboval a ničil svätyne. Izraeliti sa obávali o Pánov chrám v Jeruzaleme. Všetci - veľkňaz, kňazi, muži, ženy aj deti - sa na znak pokánia obliekli do vrecoviny. Začali sa postiť a z celej sily volali k Pánovi, aby ich nevydal do rúk pohanov. Pripravili sa na vojnu, urobili si zásoby jedla a pitia. Holofernesa nahnevalo, že sa nechcú poddať dobrovoľne a s celým vojskom obkľúčil mesto. Obsadil všetky vodné zdroje a pramene, aby ich zničil smädom. Keď sa Izraelitom minuli zásoby, postupne chradli a zmalomyseľneli. Všetci prosili starších mesta, aby sa vzdali. Chceli si zachrániť život aj za cenu, že budú otrokmi. Vtedy im Oziáš povedal: „Dôverujte, bratia, a vydržme ešte päť dní. Keď prejde tých päť dní a nepríde nám pomoc od Pána, urobím podľa vašich slov.“
Žena, ktorá sa nevzdáva
Zámožná vdova Judita sa pravidelne modlila a postila. Všetci ju poznali ako zbožnú a svätú ženu. Keď sa dopočula o tomto rozhodnutí, napomenula Oziáša a starších mesta: „Vy sa však neodvažujte predpisovať Pánovi, nášmu Bohu, čo má robiť. Veď Boh nie je ako človek, ktorému sa možno vyhrážať, alebo ako syn človeka, na ktorého možno robiť nátlak. Preto trpezlivo čakajme jeho záchranu a vzývajme ho, aby nám pomohol, on vyslyší náš hlas, ak je to jeho blahovôľa.“ Predstavení prosili Juditu, aby sa za nich modlila. Ona im povedala: „Urobím niečo, čo si budú hovoriť synovia nášho ľudu z pokolenia na pokolenie. A v dňoch, po ktorých ste sľúbili vydať mesto našim nepriateľom, Pán navštívi mojou rukou Izrael.“ Ale neprezradila im, čo zamýšľa urobiť. Keď v Jeruzalemskom chráme prinášali kadidlovú obetu, pôstom a veľkým hlasom volala k Pánovi: „Daj mne, vdove, do rúk silu urobiť, čo zamýšľam… zlom ich povýšenosť rukou ženy. Lebo tvoja sila nie je v množstve ani tvoja vláda sa nezakladá na silákoch. Ty si Boh ponížených, pomoc maličkých, zástanca slabých, ochrana opustených, spasiteľ zúfalých.“
Judita sa pekne obliekla, učesala a navoňala, aby svojou krásou upútala všetkých mužov. Zišla do asýrskeho tábora a tvárila sa, že utiekla od Hebrejov, aby si zachránila život. Holofernes bol uchvátený jej krásou. Ale nepodarilo sa mu ju zviesť, lebo sa veľmi opil a zaspal. Vtedy Judita zobrala jeho meč a odťala mu hlavu. Vrátila sa do mesta a jeho hlavu zavesili na cimburie hradieb. Keď nepriatelia zistili, že ich veliteľ je mŕtvy, zdesení kričali: „Jediná hebrejská žena spôsobila hanbu celému domu kráľa Nabuchodonozora!“ Od strachu sa rozutekali a Izraeliti ich pobili. Veľkňaz a starší ľudu dobrorečili Judite: „Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu!“ Ženy na jej počesť usporiadali tanec, ktorý viedla Judita. Spievala chválospev Pánovi a celý národ ďakoval Bohu za vyslobodenie z rúk nepriateľov. Hoci mnohí muži túžili po Judite, viac sa nevydala a dožila sa vysokého veku. A nik sa ešte dlho po jej smrti neodvážil nahnať Izraelitom strach.
Duchovný boj
Je zaujímavé, že všetci - kňazi, muži, ženy aj deti mali na začiatku veľké odhodlanie. Postili sa, modlili, volali k Pánovi. Ale za pár dní sa všetci vzdali. Nevytrvali v duchovnom boji. Odpojení od vody postupne chradli, zmalomyseľneli, až napokon rezignovali. Všetci chceli dobrovoľne vydať mesto. Okrem jednej ženy. A Boh vyriešil ich beznádejnú situáciu práve skrze Juditu. Aj náš nepriateľ diabol nás chce obkľúčiť zo všetkých strán: „Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1 Pt 5, 8) Urobí všetko preto, aby nás odstrihol od „zdroja živej vody“ - Ježiša Krista. Pokiaľ sa mu to nejakým spôsobom podarí - cez naše zranenia, zlyhania či znechutenia, postupne slabneme a stávame sa malomyseľnými.
Ak už dlho voláme k Pánovi a naša situácia sa nemení, ale ešte viac zhoršuje, strácame dôveru. Diabol nás klame, že sa zachránime iba vtedy, ak sa vzdáme. Jeho stratégiou je priviesť nás do stavu rezignácie, aby sme mu dobrovoľne vydali „mesto“ - náš život, aby mohol znesvätiť „svätyňu“ - naše srdce. Chce zahubiť našu vieru, nádej a lásku. Každý môže mať nejakú oblasť, v ktorej už rezignoval. Zmierili sme sa s tým, že to už iné nebude. Možno nám zhasla posledná nádej v práci, v manželstve, v rodičovstve alebo vo farnosti. Ale vytrvalosť je rozhodujúca, pretože iba ten, „kto vytrvá do konca, bude spasený“. (Mt 10, 22) Svätý Páter Pio nás povzbudzuje: „Nech na mňa Boh čokoľvek dopustí, ja budem v neho vždy veriť a stále hlasnejšie k nemu volať: Aj keď ma zabiješ, neprestanem v teba dúfať.“
Predobraz Márie
Judita je predobrazom Márie, našej nebeskej Matky. Dôveruje Bohu a nechce vydať mesto do rúk pohanského nepriateľa. Aj Mária dôveruje Bohu a nechce vydať svet do rúk duchovného nepriateľa - diabla. Judita sa modlí a postí, aby naplnila Božiu vôľu. Mária nás neustále pozýva k pôstu a modlitbe. Judita vystavila svoj život nebezpečenstvu, keď zostúpila do tábora nepriateľa. Aj Mária vystavila svoj život nebezpečenstvu, keď povedala Bohu fiat. Oziáš dobrorečil Judite, že je požehnanou Božou dcérou nad všetky ženy. Mária je požehnaná nad všetky ženy sveta. Judita odsekla hlavu nepriateľovi Božieho ľudu. Mária pošliapala hlavu diablovi svojou pokorou a poslušnosťou. Judita - jediná hebrejská žena spôsobila hanbu celému domu kráľa Nabuchodonozora. Mária - jediná hebrejská žena spôsobila hanbu mocnostiam pekla, lebo prinútila démonov nariekať.
Ak už nemáme silu, chuť alebo odvahu volať k Pánovi, prichádzajme k Matke. Možno neznesieme pohľad do Slnka, ale pohľad na Mesiac a hviezdy za tmavej mesačnej noci je nám príjemný. Mária nás postupne a veľmi citlivo privedie späť k Ježišovi. Judita s Božou mocou porazila nepriateľa dôvtipom a ženskými zbraňami. Mária nás učí používať duchovné zbrane. Modlitbou ruženca, pôstom, sviatosťou zmierenia, Eucharistiou a mečom Ducha - Božím slovom zotneme hlavu aj nášmu Holofernesovi. Preto bojujme práve v tých oblastiach, v ktorých sme to už vzdali. Vzdajme sa iba našich predstáv, kedy a ako by mal Boh riešiť naoko beznádejnú situáciu. Čas a spôsob je vždy výlučne v jeho réžii. Najdôležitejšie je, aby sme v duchovnom boji nikdy nerezignovali. Nemali by sme svätého Augustína, pokiaľ by sa vzdala svätá Monika. A keď už Judita - jedna hebrejská žena spôsobila hanbu domu asýrskeho kráľa, o čo viac spolu s Presvätou Bohorodičkou môže spôsobiť hanbu mocnostiam pekla každá kresťanská žena?
Kniha Judita
Biblia zachytáva jej príbeh v šestnástich kapitolách starozákonnej knihy s rovnakým názvom. Patrí medzi deuterokánonické spisy Starého zákona. Neuvádza sa v kánone hebrejskej Biblie ani v protestantských biblických prekladoch. Cirkevní otcovia ju od začiatku považovali za Bohom zjavené Sväté písmo a cirkevné koncily uznali jej kánonickosť. Hlavným cieľom knihy je opísať konštantu dejín vyvoleného národa - jeho náboženský útlak a oslobodenie, ktoré Boh dáva svojmu ľudu až do definitívneho víťazstva na konci časov. Meno Judita pochádza z hebr. Jehudít = Židovka.
V obkľúčení nepriateľa
Asýrskemu kráľovi Nabuchodonozorovi sa národy zo strachu dobrovoľne poddávali. Vrchný veliteľ vojska Holofernes raboval a ničil svätyne. Izraeliti sa obávali o Pánov chrám v Jeruzaleme. Všetci - veľkňaz, kňazi, muži, ženy aj deti - sa na znak pokánia obliekli do vrecoviny. Začali sa postiť a z celej sily volali k Pánovi, aby ich nevydal do rúk pohanov. Pripravili sa na vojnu, urobili si zásoby jedla a pitia. Holofernesa nahnevalo, že sa nechcú poddať dobrovoľne a s celým vojskom obkľúčil mesto. Obsadil všetky vodné zdroje a pramene, aby ich zničil smädom. Keď sa Izraelitom minuli zásoby, postupne chradli a zmalomyseľneli. Všetci prosili starších mesta, aby sa vzdali. Chceli si zachrániť život aj za cenu, že budú otrokmi. Vtedy im Oziáš povedal: „Dôverujte, bratia, a vydržme ešte päť dní. Keď prejde tých päť dní a nepríde nám pomoc od Pána, urobím podľa vašich slov.“
Žena, ktorá sa nevzdáva
Zámožná vdova Judita sa pravidelne modlila a postila. Všetci ju poznali ako zbožnú a svätú ženu. Keď sa dopočula o tomto rozhodnutí, napomenula Oziáša a starších mesta: „Vy sa však neodvažujte predpisovať Pánovi, nášmu Bohu, čo má robiť. Veď Boh nie je ako človek, ktorému sa možno vyhrážať, alebo ako syn človeka, na ktorého možno robiť nátlak. Preto trpezlivo čakajme jeho záchranu a vzývajme ho, aby nám pomohol, on vyslyší náš hlas, ak je to jeho blahovôľa.“ Predstavení prosili Juditu, aby sa za nich modlila. Ona im povedala: „Urobím niečo, čo si budú hovoriť synovia nášho ľudu z pokolenia na pokolenie. A v dňoch, po ktorých ste sľúbili vydať mesto našim nepriateľom, Pán navštívi mojou rukou Izrael.“ Ale neprezradila im, čo zamýšľa urobiť. Keď v Jeruzalemskom chráme prinášali kadidlovú obetu, pôstom a veľkým hlasom volala k Pánovi: „Daj mne, vdove, do rúk silu urobiť, čo zamýšľam… zlom ich povýšenosť rukou ženy. Lebo tvoja sila nie je v množstve ani tvoja vláda sa nezakladá na silákoch. Ty si Boh ponížených, pomoc maličkých, zástanca slabých, ochrana opustených, spasiteľ zúfalých.“
Judita sa pekne obliekla, učesala a navoňala, aby svojou krásou upútala všetkých mužov. Zišla do asýrskeho tábora a tvárila sa, že utiekla od Hebrejov, aby si zachránila život. Holofernes bol uchvátený jej krásou. Ale nepodarilo sa mu ju zviesť, lebo sa veľmi opil a zaspal. Vtedy Judita zobrala jeho meč a odťala mu hlavu. Vrátila sa do mesta a jeho hlavu zavesili na cimburie hradieb. Keď nepriatelia zistili, že ich veliteľ je mŕtvy, zdesení kričali: „Jediná hebrejská žena spôsobila hanbu celému domu kráľa Nabuchodonozora!“ Od strachu sa rozutekali a Izraeliti ich pobili. Veľkňaz a starší ľudu dobrorečili Judite: „Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu!“ Ženy na jej počesť usporiadali tanec, ktorý viedla Judita. Spievala chválospev Pánovi a celý národ ďakoval Bohu za vyslobodenie z rúk nepriateľov. Hoci mnohí muži túžili po Judite, viac sa nevydala a dožila sa vysokého veku. A nik sa ešte dlho po jej smrti neodvážil nahnať Izraelitom strach.
Duchovný boj
Je zaujímavé, že všetci - kňazi, muži, ženy aj deti mali na začiatku veľké odhodlanie. Postili sa, modlili, volali k Pánovi. Ale za pár dní sa všetci vzdali. Nevytrvali v duchovnom boji. Odpojení od vody postupne chradli, zmalomyseľneli, až napokon rezignovali. Všetci chceli dobrovoľne vydať mesto. Okrem jednej ženy. A Boh vyriešil ich beznádejnú situáciu práve skrze Juditu. Aj náš nepriateľ diabol nás chce obkľúčiť zo všetkých strán: „Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1 Pt 5, 8) Urobí všetko preto, aby nás odstrihol od „zdroja živej vody“ - Ježiša Krista. Pokiaľ sa mu to nejakým spôsobom podarí - cez naše zranenia, zlyhania či znechutenia, postupne slabneme a stávame sa malomyseľnými.
Ak už dlho voláme k Pánovi a naša situácia sa nemení, ale ešte viac zhoršuje, strácame dôveru. Diabol nás klame, že sa zachránime iba vtedy, ak sa vzdáme. Jeho stratégiou je priviesť nás do stavu rezignácie, aby sme mu dobrovoľne vydali „mesto“ - náš život, aby mohol znesvätiť „svätyňu“ - naše srdce. Chce zahubiť našu vieru, nádej a lásku. Každý môže mať nejakú oblasť, v ktorej už rezignoval. Zmierili sme sa s tým, že to už iné nebude. Možno nám zhasla posledná nádej v práci, v manželstve, v rodičovstve alebo vo farnosti. Ale vytrvalosť je rozhodujúca, pretože iba ten, „kto vytrvá do konca, bude spasený“. (Mt 10, 22) Svätý Páter Pio nás povzbudzuje: „Nech na mňa Boh čokoľvek dopustí, ja budem v neho vždy veriť a stále hlasnejšie k nemu volať: Aj keď ma zabiješ, neprestanem v teba dúfať.“
Predobraz Márie
Judita je predobrazom Márie, našej nebeskej Matky. Dôveruje Bohu a nechce vydať mesto do rúk pohanského nepriateľa. Aj Mária dôveruje Bohu a nechce vydať svet do rúk duchovného nepriateľa - diabla. Judita sa modlí a postí, aby naplnila Božiu vôľu. Mária nás neustále pozýva k pôstu a modlitbe. Judita vystavila svoj život nebezpečenstvu, keď zostúpila do tábora nepriateľa. Aj Mária vystavila svoj život nebezpečenstvu, keď povedala Bohu fiat. Oziáš dobrorečil Judite, že je požehnanou Božou dcérou nad všetky ženy. Mária je požehnaná nad všetky ženy sveta. Judita odsekla hlavu nepriateľovi Božieho ľudu. Mária pošliapala hlavu diablovi svojou pokorou a poslušnosťou. Judita - jediná hebrejská žena spôsobila hanbu celému domu kráľa Nabuchodonozora. Mária - jediná hebrejská žena spôsobila hanbu mocnostiam pekla, lebo prinútila démonov nariekať.
Ak už nemáme silu, chuť alebo odvahu volať k Pánovi, prichádzajme k Matke. Možno neznesieme pohľad do Slnka, ale pohľad na Mesiac a hviezdy za tmavej mesačnej noci je nám príjemný. Mária nás postupne a veľmi citlivo privedie späť k Ježišovi. Judita s Božou mocou porazila nepriateľa dôvtipom a ženskými zbraňami. Mária nás učí používať duchovné zbrane. Modlitbou ruženca, pôstom, sviatosťou zmierenia, Eucharistiou a mečom Ducha - Božím slovom zotneme hlavu aj nášmu Holofernesovi. Preto bojujme práve v tých oblastiach, v ktorých sme to už vzdali. Vzdajme sa iba našich predstáv, kedy a ako by mal Boh riešiť naoko beznádejnú situáciu. Čas a spôsob je vždy výlučne v jeho réžii. Najdôležitejšie je, aby sme v duchovnom boji nikdy nerezignovali. Nemali by sme svätého Augustína, pokiaľ by sa vzdala svätá Monika. A keď už Judita - jedna hebrejská žena spôsobila hanbu domu asýrskeho kráľa, o čo viac spolu s Presvätou Bohorodičkou môže spôsobiť hanbu mocnostiam pekla každá kresťanská žena?
