Keď v tomto roku budete stavať betlehem, pozrite sa bližšie na figúrku svätého Jozefa. Ak máte klasický betlehem, uvidíte ho ako pokojného muža, ktorý má lucernu alebo palicu. Ťažko by ste našli lepší obraz „verného a poctivého sluhu“, ktorého Ježiš pochválil, lebo sa veľmi dobre staral o dom svojho pána (Mt 24, 45-47). Takto sa Jozef opisuje v prvých dvoch kapitolách Matúšovho a Lukášovho evanjelia. Je verný, spravodlivý, stále poslušný - ideálny pozemský otec pre Božieho Syna. Ale ak si tieto kapitoly pozornejšie prečítate, uvidíte aj inú stránku: nie hotového svätca so všetkými čnosťami, ale dobrého človeka, ktorý rastie vo svätosti pri skúškach. Život nebol pre Jozefa ľahký. Hoci bol vo svojom povolaní jedinečne požehnaný, dostal sa aj do zákrut a križovatiek, ktoré ho museli veľmi zmiasť. Nie je príliš ťažké predstaviť si ho, ako sa pýta Boha podobne ako niekedy my: „Prečo ja?“ alebo: „Čo to všetko znamená?“
Človek ako my
Aký bol Jozef? To, ako zvládol núdzové situácie, napríklad útek do Egypta, naznačuje, že bol rozumný, pohotový a zodpovedný. Takého človeka by som chcela nájsť na lekárskej pohotovosti alebo hasičskej stanici. Jeho zamestnanie naznačuje, že bol fyzicky zdatný. Grécke slovo pre tesára (použité v Mt 13, 55 a Mk 6, 3) znamená nielen robotníka s drevom, ale aj kamenára, murára alebo remeselníka, ktorý pracuje s tvrdými materiálmi. Keďže Písmo ani raz Jozefa priamo necituje, často sa predpokladá, že to bol silný, tichý typ človeka.
Evanjelisti asi chceli zdôrazniť jeho bezvýhradnú poslušnosť Bohu. Ale v každej dedine pri Stredozemnom mori v prvom storočí, ktorá má úzke uličky a spoločné dvory, bola spoločenská komunikácia intenzívna a nedalo sa jej vyhnúť. Osobne vidím Jozefa ako priateľského a komunikatívneho podobne ako hociktorého remeselníka, ktorému záleží na dobrých vzťahoch so zákazníkmi a na obchodných kontaktoch. Jozef vo vnútri určite zakúšal hlboký pokoj, v ktorom mu Boh hovoril do srdca. Jeho verné zachovávanie Mojžišovho zákona (Lk 2, 22-24. 41) bolo odpoveďou lásky, ktorá pramení zo skrytého života s Bohom.
Pane, prečo toto?
Jozef bol normálny muž, ktorý sa tešil na manželstvo. A práve vtedy zakúsil prvý veľký zmätok: jeho snúbenica bola tehotná a on nebol otcom dieťaťa. Nedozvedáme sa, ako prijal túto šokujúcu správu. Keďže však hrozilo, že jeho nádej na šťastné manželstvo sa rozplynie, je opodstatnené predpokladať, že zažil istý citový zmätok. Matúš hovorí, že Jozef sa rozhodol prepustiť Pannu Máriu v tichosti, pretože to bol „spravodlivý muž a nechcel ju vystaviť potupe“ (Mt 1, 19). Za týmto výrokom je veľká dráma. Od každého spravodlivého Žida sa očakávalo, že prepustí manželku, ktorá spáchala cudzoložstvo, ale Jozef sa to rozhodol urobiť tak, aby Márii nespôsobil nepríjemnosti.
Jeho riešenie formou „tichého rozvodu“ bola citlivá a milosrdná reakcia na situáciu. Myslím si, že k tomuto riešeniu dospel po prebdených nociach a mučivých rozhovoroch s Bohom. Jozef musel pocítiť úľavu a potešenie, keď ho Boh vo sne oslovil a povedal mu, aby zmenil plány. Ale nový prístup vyvolal ďalšie otázniky. Kto je to neobyčajné dieťa? Aké to bude žiť so ženou, ktorá tak jedinečne patrí Bohu? Jozef musel cítiť, že jeho rodinný život bude radikálne odlišný od toho, čo čakal. Jozef napriek otázkam súhlasil. Prijal Máriu „v celom tajomstve jej materstva“, ako to vyjadril Ján Pavol II. Daroval seba samého, čo ho vynieslo do samotného centra Božieho plánu s ľudstvom.
Čo teraz?
Pri ďalšom anjelovom príkaze - utiecť do Egypta - musel byť Jozef nielen zmätený, ale aj hlboko zarazený. Uvažujme o situácii z jeho pohľadu. Jozefovi povedali, že Ježiš bol počatý „z Ducha Svätého“ a „spasí ľud od hriechov“ (Mt 1, 20 - 21). Keď si porovnával svoje informácie s tým, čo vedela Panna Mária, zistil, že Ježiš je „Dávidov syn“ a „Boží Syn“ a „bude veľký“ (Lk 1, 32-33. 35). V Betleheme sa stretol s pastiermi, ktorí hovorili o anjeloch, čo zvestovali narodenie „Mesiáša a Pána“. Stretol sa aj s mudrcmi, ktorí sa prišli pokloniť „kráľovi Židov“ (Lk 2, 11; Mt 2, 2).
Čo si mal myslieť teraz, keď zrazu viedol svoju rodinu nie po ceste k sláve, ale do vyhnanstva? V jednom okamihu musel riešiť veľa naliehavých praktických otázok: Ako sa postará o Ježiša a Pannu Máriu počas dlhočiznej cesty do Egypta (určite vyše tristo kilometrov dlhej)? Aká je najbezpečnejšia trasa? Ako rodina prežije v situácii prisťahovalcov? Dokáže si nájsť prácu? Jozef nepochybne riešil každú otázku s tou istou poslušnou vierou, ktorú prejavil, keď poslúchol pokyny, ktoré dostal vo sne (Mt 2, 13-14. 20-21). Ale viem si predstaviť, že Jozef sa vo chvíľach stíšenia v nejakej egyptskej chatrči obracal k Bohu a hovoril mu o svojom zmätku: „Čo to všetko znamená? Ako spasíš ľudstvo, ak moja rodina a ja sme utečencami v cudzej krajine?“
Prečo ja?
Keď sa Jozef vrátil do Nazareta, určite sa tešil zo šťastných a pokojných rokov so svojou malou rodinou. Keď bol Boh doslova prítomný v jeho manželstve a rodine, bol naozaj požehnaný. Ale stále mal pochybnosti. Páter Benedikt Groeschel povedal: „Predstavte si, že každý deň večeriate s Vteleným Slovom a Nepoškvrneným Počatím.“ Je možné, že Jozef sa cítil neschopný vo svojej úlohe byť hlavou rodiny pre tých, ktorých svätosť nesmierne prevyšovala jeho. Aký pokorný a skromný musel byť! Hoci Jozefovo otcovstvo nebolo biologické, bolo skutočné. Ježiš ho nazýval abba. Poslúchal ho a očakával od neho otcovskú radu. Ale ako vychováte také výnimočné dieťa?
Jozef to mohol urobiť len tak, že pri každom kroku hľadal Božiu pomoc. Dôveroval, že keď Boh dá úlohu, poskytne aj všetko potrebné na jej splnenie. Jozef sa teda spoliehal na Boha a zohrával aktívnu úlohu Ježišovho otca. Ako bolo zvykom, keď mal Ježiš tri roky, Jozef prevzal hlavnú zodpovednosť za Ježišovo vzdelanie. Vyučoval ho najmä v židovskej viere. Umožnil tiež, aby sa Ježiš učil hebrejčinu, jazyk Písma. Väčšina dedinčanov v tej dobe vedela len po aramejsky. Keď sa v synagóge nahlas čítalo Písmo, čakali na preklad a kázeň, aby pochopili, čo počuli.
Jozef podobne ako iní nazaretskí otcovia odovzdával ďalej svoje remeslo. Vo svojej dielni učil Ježiša vytvárať a opravovať také veci ako pluhy a podstavce pod lampy. Na stavbách pracovali Jozef a syn spolu. Namáhali sa so základmi a robili strechy na domoch. Jozef prijal naplno svoje povolanie, takže všetci v Nazarete si mysleli, že Ježiš je tesárov syn, a divili sa, keď začal učiť „milými slovami“ a vykonávať „mocné činy“ (Lk 4, 22; Mt 13, 54-55). Ich reakcia tiež naznačuje, že Ježiš počas dospievania nevykonal nijaké zázraky, ktoré by mohli nabúrať obraz obyčajnej rodiny.
Čo sa deje?
Jozef teda žil v centre toho najväčšieho tajomstva, ale nevidel veľkolepé zázraky, ktoré by ste čakali, ak by pod vašou strechou býval Mesiáš. Nemohol zabudnúť ani na proroctvá a zázraky pri Ježišovom narodení. Situácia ho teda musela privádzať do zmätku. Ako môže Mesiáš splniť svoje poslanie, keď žije skrytým životom v malej dedinke s pár stovkami obyvateľov? Jozef na jednej strane dôverne poznal Ježiša, podobne ako my dôverne poznáme človeka, s ktorým každý deň žijeme. Na druhej strane Ježišova úplná identita a poslanie boli zahalené hlbokým tajomstvom. Na ich synovi bolo niečo, čo ani Jozef ani Panna Mária nemohli pochopiť. Keď Ježiša našli v chráme a vysvetľoval im, že musí byť v dome svojho Otca, „nepochopili, čo im hovoril“. A to sa nedivili nad svojím synom po prvýkrát (Lk 2, 18. 33. 47-48. 50).
Panna Mária uvažovala o všetkých týchto udalostiach (Lk 2, 19. 51) a stala sa Ježišovou prvou a najlepšou učeníčkou. Zdá sa, že Jozef nedostal túto príležitosť. Keďže sa z príbehu stráca po rodinnej púti do Jeruzalema a Panna Mária sa v Káne objavuje bez neho, predpokladá sa, že zomrel skôr, než Ježiš začal svoju verejnú službu. Je smutné, keď si pomyslíme, že nikdy nevidel naplnenie poslania, pre ktoré celým srdcom žil.
„A za koho ma pokladáte vy?“
Na ikone Narodenia, ktorá je známa katolíkom iných obradov (u nás byzantského obradu - gréckokatolíkom) a iným kresťanom východných cirkví, sa Jozef zobrazuje sediaci v polohe, ktorá naznačuje vnútorný zmätok nad Máriiným tajomným tehotenstvom. Niekedy sa pri ňom zobrazuje aj starý muž - diabol v preoblečení. Oslovuje ho a chce ho naplniť pochybnosťami o Ježišovom božskom pôvode. Dráma zobrazená na ikone nie je len Jozefova dráma. Každý z nás musí odpovedať na Ježišovu otázku: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16, 15).
Je to naozaj Boží Syn? Môžem prijať realitu Vtelenia v celom jej tajomstve? Môžem sa otvoriť Božej spásonosnej sile? Môžem Bohu dôverovať, keď prežívam zmätok? Hoci Jozef žil s nevyriešenými tajomstvami, povedal Bohu úprimné áno. Ako múdry muž a múdry tesár vybudoval svoj dom na skale (Mt 7, 24). Počúval Božie slovo a uskutočňoval ho. Jozef kráčal s vierou, keď musel vybočiť z vyšliapaných koľají a svojho pokoja. Keď sme zmätení, zarazení alebo udivení, Jozefov príklad a orodovanie nám môžu pomôcť, aby sme urobili to isté.