Autor: P. František Trstenský | Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Katolícke noviny, č. 34/2010 » katolícky týždenník na Slovensku
Datum napsání:
14.09.2010
Ján Krstiteľ - hlas a svedok Ježiša Krista
Ján Krstiteľ je svojím kázaním a životom predchodcom Pána Ježiša. Jánovo účinkovanie, ktoré zakončila tragická smrť, predchádzalo začiatku Ježišovho verejného pôsobenia a malo jasnú úlohu - pripraviť srdcia na príchod „Mocnejšieho"- Ježiša z Nazareta. Novozákonné evanjeliá venujú po Ježišovi Kristovi a Panne Márii najväčšiu pozornosť práve osobe Jána Krstiteľa - dozvedáme sa z nich o okolnostiach jeho narodenia aj o okolnostiach jeho smrti. Cirkev si liturgicky pripomína obe tieto udalosti - narodenie 24. júna a smrť 29. augusta.
Namiesto kňazskej služby prorocké poslanie
Ján sa narodil starším manželom - Zachariášovi a Alžbete. Keďže jeho otec bol kňazom v Jeruzalemskom chráme a patril do Léviho kmeňa, podľa predpisov Mojžišovho zákona aj jeho syna čakala v dospelosti kňazská služba. Podľa Knihy Numeri kňaz začínal svoj úrad vo veku tridsať rokov (pórov. Nm 4,3). Keď však Ján dosiahol tento vek, nešiel v šľapajach svojho otca. Boh ho povolal na inú službu: na Jána zostúpil prorocký duch ako kedysi na proroka Jeremiáša, ktorý tiež pochádzal z kňazskej rodiny. Ján potom vyzýval národ na pokánie, zhromažďoval okolo seba veľké zástupy. Tí, ktorí nasledovali jeho hlas, vyznávali svoje hriechy a na znak obrátenia sa dávali krstiť v Jordáne.
Ján a kumránska komunita
Evanjelista Lukáš výslovne uvádza, že Ján Krstiteľ žil na púšti: „Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael" (Ľk 1, 80). Niektorí súčasní autori sa preto domnievajú, že Ján pred svojím verejným vystúpením podstúpil esénsku výchovu. O esénoch vieme zo starobylých zvitkov - ktoré boli objavené v roku 1947 neďaleko Mŕtveho mora v púštnej lokalite nazývanej Kumrán. Eséni podľa všetkého žili v tejto lokalite. Tvorili spoločenstvo, ktoré sa vyznačovalo prísnym spôsobom života v celibáte, izoláciou od sociálno-politického života a spoločným vlastníctvom. Deň esénov pozostával z práce, modlitby, zo spoločného stolovania počas obeda a večere a z obradného očisťovania.
Eséni očakávali Mesiáša a pravidelne - niekoľkokrát za deň - vykonávali obradné očisťovanie, a to každý sám. Krst podstatne odlišuje Jána od esénov - bol totiž jedinečný. Jánov krst nebol obradným očisťovacím kúpeľom - bol to krst pokánia - a človek si ho neudeľoval sám: preto vojaci, mýtnici, kňazi a leviti z Jeruzalema prichádzali za Jánom; a Ján na nich nenaliehal, aby sa stali členmi nejakého uzavretého spoločenstva. Okrem toho - na rozdiel od esénov, ktorí ostali v očakávaní Mesiáša - Ján ohlasoval príchod mesiášskych čias v osobe Ježiša Krista.
Archeologické miesta
S osobou a účinkovaním Jána Krstiteľa osobitným spôsobom súvisia tri miesta, ktoré sú dnes archeologickými lokalitami. Prvým miestom je mestečko Ain Karím, ktoré leží asi 7 km od Jeruzalema. V súčasnosti tam stoja dva kostoly. Dolný - Kostol Narodenia Jána Krstiteľa - stojí na mieste, kde podľa tradície bývali Zachariáš a Alžbeta a kde sa im narodil syn Ján. Nádvorie zdobia keramické tabule v rôznych svetových jazykoch s textom ďakovného chválospevu (Benediktus), ktorý predniesol Zachariáš pri narodení svojho syna (pórov. Ľk 1,68 - 79). Vnútri kostola pod oltárom je symbolické miesto narodenia Jána Krstiteľa označené hviezdou s nápisom: „Tu sa narodil Pánov predchodca."
Horný kostol - Kostol Návštevy Panny Márie - stojí na mieste, kde Panna Mária navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Na nádvorí sú tabule vo svetových jazykoch s textom Máriinho chválospevu (Magnifikat), ktorý predniesla pri stretnutí s Alžbetou (pórov. Ľk 1, 46 - 55). V dolnej časti kostola je studňa a miesto, kde podľa tradície Alžbeta ukrývala svojho syna pred Herodesom, ktorý po narodení Ježiša prikázal pozabíjať v okolí Betlehema všetkých chlapcov mladších ako dva roky. Druhým dôležitým miestom je Betánia pri Jordáne, kde Ján kázal a krstil a kde aj Ježiš prijal z jeho rúk krst vo vodách rieky Jordán (pórov. Jn 1, 28). V súčasnosti Jordán tvorí hranicu medzi Izraelom a Jordánskom. Miesto možno navštíviť z jordánskej strany, kde stojí viacero chrámov rôznych kresťanských denominácií. V marci 2000 toto miesto navštívil pápež Ján Pavol II. a v máji 2009 aj jeho nástupca, dnes emeritný pápež Benedikt XVI.
Tretie archeologické miesto leží v dnešnom Jordánsku na východnej strane Mŕtveho mora. Je to pevnosť Macheront. Dal ju postaviť kráľ Herodes Veľký (37-4 pred Kr.). Židovský historik Jozef Flávius (37 -100) vo svojom diele Židovské starožitnosti tvrdí, že Herodesov syn Herodes Antipas (4 pred Kr. - 39 po Kr.) tam väznil a dal sťať Jána Krstiteľa (ŽS, 18.5.2). Stalo sa tak počas hostiny, na ktorej vladára očaril tanec mladej dievčiny. Novozákonné texty nespomínajú jej meno. Jozef Flávius však uvádza, že sa volala Salome a bola dcérou Herodiady z jej prvého manželstva. Smrť Jána Krstiteľa bola dôsledkom jeho postoja voči Herodesovi pre jeho manželstvo s Herodiadou, manželkou jeho brata Filipa - Krstiteľ mu ho vyčítal ako hriech.
Nik väčší ako Ján Krstiteľ
Čitateľov Svätého písma zaujme vyjadrenie, ktoré na adresu svojho predchodcu vyslovil Pán Ježiš: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ak ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on." Výrok nájdeme tak v Matúšovom evanjeliu (Mt 11,11), ako aj v Evanjeliu podľa Lukáša (Ľk 7, 28). Pokiaľ ide o vysvetlenie prvej časti výroku, nie sú nijaké problémy: Ján je najväčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy, lebo je Božím prorokom, ktorý pripravoval cestu pre Mesiáša.
Ako však rozumieť druhej časti, v ktorej Ježiš hovorí, že i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako Ján. Kľúčom k porozumeniu tejto časti textu je chápanie nebeského kráľovstva. Nejde totiž o nejakú budúcu skutočnosť, lebo citát uvádza prítomný čas: „je väčší ako on", a nie: „bude väčší ako on". V Ježišovom hlásaní predstavuje Božie kráľovstvo prítomnú skutočnosť - Božie kráľovstvo v činnosti - už s terajšími prejavmi. Je to kráľovstvo, na ktoré Ján svojím kázaním pripravoval, jeho naplnenie však predstavuje až Ježiš Kristus. Koho však má Ježiš na mysli, keď hovorí „najmenší"?
Cirkevní otcovia s obľubou vysvetľovali, že výraz sa vzťahuje na samotného Krista ako vzor pokory a poníženosti. Význam výroku môžeme chápať aj tak, že sa vzťahuje na každého, kto sa dokáže zmenšiť pred Božou veľkosťou, a pre poklad, ktorým je Božie kráľovstvo, všetko ostatné dáva bokom. Ježišov výrok o Jánovi - „ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on" - teda nechce ponížiť Jánovu úlohu a poslanie. Poukazuje na kvalitatívnu zmenu, ktorá nastala príchodom Božieho kráľovstva v osobe Ježiša Krista. Inými slovami: v osobe Jána Krstiteľa môžeme hovoriť o prísľube, príprave a očakávaní; v osobe Pána Ježiša o naplnení, uskutočnení a príchode.
Krst pokánia
Vždy znova a znova sa vynára aj otázka, prečo Boží Syn prijal z Jánovej ruky krst, ktorý bol vyjadrením kajúcnosti za hriechy a zmeny dovtedajšieho života. Odpoveď znie: Pán Ježiš sa dal pokrstiť krstom pokánia, aby tým vyjadril solidaritu s tými, ktorí túžia po odpustení a novom začiatku. Ján Krstiteľ označil Ježiša pri krste za Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta (pórov Jn 1,29.36). Ježiš totiž krstom na seba prijíma to, čo ostatní chcú zanechať - hriech. Ježišova solidarita s ľudstvom sa začala už tým, že sa stal človekom. V jeho osobe sa sám Boh z vlastnej iniciatívy sklonil k ľudstvu a vo svojom milovanom Synovi Ježišovi Kristovi sa prihovára človeku a svetu. Symbolom tejto komunikácie medzi Bohom a človekom je otvorené nebo, holubica a hlas z neba pri Ježišovom krste: nebo, ba sám Boh sa otvoril človeku.
Jánovo posolstvo
Ján účinkoval v Palestíne, ktorá bola v 1. storočí pod nadvládou Rímskej ríše s kultom cisára (osoba cisára požívala takmer božskú úctu). V tomto prostredia čase pripravoval ľud na príchod iného kráľovstva - kráľovstva Boha - a ponúkol iné videnie moci: založenú nie na nadvláde a vykorisťovaní, ale na odpustení a pokání ponúknutom všetkým. Jánova osoba a jeho posolstvo boli také silné, že blízke i vzdialené obyvateľstvo zanechávalo svoje pohodlné príbytky a prichádzalo za ním na púšť.
Rieka Jordán, ktorá Jánovi poskytovala vodu na krst, je symbolicky aj hranicou medzi púšťou a zasľúbenou krajinou - je symbolom začiatku čohosi nového. Aj Jánov krst, ktorý pozostával z dvoch protichodných pohybov - ponorenia a vynorenia - symbolizuje zásadnú zmenu: zanechanie starého a prijatie nového štýlu života. Jeho výzva navrátiť sa k Bohu a zmeniť zmýšľanie je platná pre veriacich každej doby. Aj nás by mala inšpirovať, aby sme sa zamysleli, čo nás zotročuje, čo nám nedovoľuje zmeniť sa a vrátiť sa k Bohu.
Ján Krstiteľ je svojím kázaním a životom predchodcom Pána Ježiša. Jánovo účinkovanie, ktoré zakončila tragická smrť, predchádzalo začiatku Ježišovho verejného pôsobenia a malo jasnú úlohu - pripraviť srdcia na príchod „Mocnejšieho"- Ježiša z Nazareta. Novozákonné evanjeliá venujú po Ježišovi Kristovi a Panne Márii najväčšiu pozornosť práve osobe Jána Krstiteľa - dozvedáme sa z nich o okolnostiach jeho narodenia aj o okolnostiach jeho smrti. Cirkev si liturgicky pripomína obe tieto udalosti - narodenie 24. júna a smrť 29. augusta.
Namiesto kňazskej služby prorocké poslanie
Ján sa narodil starším manželom - Zachariášovi a Alžbete. Keďže jeho otec bol kňazom v Jeruzalemskom chráme a patril do Léviho kmeňa, podľa predpisov Mojžišovho zákona aj jeho syna čakala v dospelosti kňazská služba. Podľa Knihy Numeri kňaz začínal svoj úrad vo veku tridsať rokov (pórov. Nm 4,3). Keď však Ján dosiahol tento vek, nešiel v šľapajach svojho otca. Boh ho povolal na inú službu: na Jána zostúpil prorocký duch ako kedysi na proroka Jeremiáša, ktorý tiež pochádzal z kňazskej rodiny. Ján potom vyzýval národ na pokánie, zhromažďoval okolo seba veľké zástupy. Tí, ktorí nasledovali jeho hlas, vyznávali svoje hriechy a na znak obrátenia sa dávali krstiť v Jordáne.
Ján a kumránska komunita
Evanjelista Lukáš výslovne uvádza, že Ján Krstiteľ žil na púšti: „Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael" (Ľk 1, 80). Niektorí súčasní autori sa preto domnievajú, že Ján pred svojím verejným vystúpením podstúpil esénsku výchovu. O esénoch vieme zo starobylých zvitkov - ktoré boli objavené v roku 1947 neďaleko Mŕtveho mora v púštnej lokalite nazývanej Kumrán. Eséni podľa všetkého žili v tejto lokalite. Tvorili spoločenstvo, ktoré sa vyznačovalo prísnym spôsobom života v celibáte, izoláciou od sociálno-politického života a spoločným vlastníctvom. Deň esénov pozostával z práce, modlitby, zo spoločného stolovania počas obeda a večere a z obradného očisťovania.
Eséni očakávali Mesiáša a pravidelne - niekoľkokrát za deň - vykonávali obradné očisťovanie, a to každý sám. Krst podstatne odlišuje Jána od esénov - bol totiž jedinečný. Jánov krst nebol obradným očisťovacím kúpeľom - bol to krst pokánia - a človek si ho neudeľoval sám: preto vojaci, mýtnici, kňazi a leviti z Jeruzalema prichádzali za Jánom; a Ján na nich nenaliehal, aby sa stali členmi nejakého uzavretého spoločenstva. Okrem toho - na rozdiel od esénov, ktorí ostali v očakávaní Mesiáša - Ján ohlasoval príchod mesiášskych čias v osobe Ježiša Krista.
Archeologické miesta
S osobou a účinkovaním Jána Krstiteľa osobitným spôsobom súvisia tri miesta, ktoré sú dnes archeologickými lokalitami. Prvým miestom je mestečko Ain Karím, ktoré leží asi 7 km od Jeruzalema. V súčasnosti tam stoja dva kostoly. Dolný - Kostol Narodenia Jána Krstiteľa - stojí na mieste, kde podľa tradície bývali Zachariáš a Alžbeta a kde sa im narodil syn Ján. Nádvorie zdobia keramické tabule v rôznych svetových jazykoch s textom ďakovného chválospevu (Benediktus), ktorý predniesol Zachariáš pri narodení svojho syna (pórov. Ľk 1,68 - 79). Vnútri kostola pod oltárom je symbolické miesto narodenia Jána Krstiteľa označené hviezdou s nápisom: „Tu sa narodil Pánov predchodca."
Horný kostol - Kostol Návštevy Panny Márie - stojí na mieste, kde Panna Mária navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Na nádvorí sú tabule vo svetových jazykoch s textom Máriinho chválospevu (Magnifikat), ktorý predniesla pri stretnutí s Alžbetou (pórov. Ľk 1, 46 - 55). V dolnej časti kostola je studňa a miesto, kde podľa tradície Alžbeta ukrývala svojho syna pred Herodesom, ktorý po narodení Ježiša prikázal pozabíjať v okolí Betlehema všetkých chlapcov mladších ako dva roky. Druhým dôležitým miestom je Betánia pri Jordáne, kde Ján kázal a krstil a kde aj Ježiš prijal z jeho rúk krst vo vodách rieky Jordán (pórov. Jn 1, 28). V súčasnosti Jordán tvorí hranicu medzi Izraelom a Jordánskom. Miesto možno navštíviť z jordánskej strany, kde stojí viacero chrámov rôznych kresťanských denominácií. V marci 2000 toto miesto navštívil pápež Ján Pavol II. a v máji 2009 aj jeho nástupca, dnes emeritný pápež Benedikt XVI.
Tretie archeologické miesto leží v dnešnom Jordánsku na východnej strane Mŕtveho mora. Je to pevnosť Macheront. Dal ju postaviť kráľ Herodes Veľký (37-4 pred Kr.). Židovský historik Jozef Flávius (37 -100) vo svojom diele Židovské starožitnosti tvrdí, že Herodesov syn Herodes Antipas (4 pred Kr. - 39 po Kr.) tam väznil a dal sťať Jána Krstiteľa (ŽS, 18.5.2). Stalo sa tak počas hostiny, na ktorej vladára očaril tanec mladej dievčiny. Novozákonné texty nespomínajú jej meno. Jozef Flávius však uvádza, že sa volala Salome a bola dcérou Herodiady z jej prvého manželstva. Smrť Jána Krstiteľa bola dôsledkom jeho postoja voči Herodesovi pre jeho manželstvo s Herodiadou, manželkou jeho brata Filipa - Krstiteľ mu ho vyčítal ako hriech.
Nik väčší ako Ján Krstiteľ
Čitateľov Svätého písma zaujme vyjadrenie, ktoré na adresu svojho predchodcu vyslovil Pán Ježiš: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ak ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on." Výrok nájdeme tak v Matúšovom evanjeliu (Mt 11,11), ako aj v Evanjeliu podľa Lukáša (Ľk 7, 28). Pokiaľ ide o vysvetlenie prvej časti výroku, nie sú nijaké problémy: Ján je najväčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy, lebo je Božím prorokom, ktorý pripravoval cestu pre Mesiáša.
Ako však rozumieť druhej časti, v ktorej Ježiš hovorí, že i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako Ján. Kľúčom k porozumeniu tejto časti textu je chápanie nebeského kráľovstva. Nejde totiž o nejakú budúcu skutočnosť, lebo citát uvádza prítomný čas: „je väčší ako on", a nie: „bude väčší ako on". V Ježišovom hlásaní predstavuje Božie kráľovstvo prítomnú skutočnosť - Božie kráľovstvo v činnosti - už s terajšími prejavmi. Je to kráľovstvo, na ktoré Ján svojím kázaním pripravoval, jeho naplnenie však predstavuje až Ježiš Kristus. Koho však má Ježiš na mysli, keď hovorí „najmenší"?
Cirkevní otcovia s obľubou vysvetľovali, že výraz sa vzťahuje na samotného Krista ako vzor pokory a poníženosti. Význam výroku môžeme chápať aj tak, že sa vzťahuje na každého, kto sa dokáže zmenšiť pred Božou veľkosťou, a pre poklad, ktorým je Božie kráľovstvo, všetko ostatné dáva bokom. Ježišov výrok o Jánovi - „ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on" - teda nechce ponížiť Jánovu úlohu a poslanie. Poukazuje na kvalitatívnu zmenu, ktorá nastala príchodom Božieho kráľovstva v osobe Ježiša Krista. Inými slovami: v osobe Jána Krstiteľa môžeme hovoriť o prísľube, príprave a očakávaní; v osobe Pána Ježiša o naplnení, uskutočnení a príchode.
Krst pokánia
Vždy znova a znova sa vynára aj otázka, prečo Boží Syn prijal z Jánovej ruky krst, ktorý bol vyjadrením kajúcnosti za hriechy a zmeny dovtedajšieho života. Odpoveď znie: Pán Ježiš sa dal pokrstiť krstom pokánia, aby tým vyjadril solidaritu s tými, ktorí túžia po odpustení a novom začiatku. Ján Krstiteľ označil Ježiša pri krste za Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta (pórov Jn 1,29.36). Ježiš totiž krstom na seba prijíma to, čo ostatní chcú zanechať - hriech. Ježišova solidarita s ľudstvom sa začala už tým, že sa stal človekom. V jeho osobe sa sám Boh z vlastnej iniciatívy sklonil k ľudstvu a vo svojom milovanom Synovi Ježišovi Kristovi sa prihovára človeku a svetu. Symbolom tejto komunikácie medzi Bohom a človekom je otvorené nebo, holubica a hlas z neba pri Ježišovom krste: nebo, ba sám Boh sa otvoril človeku.
Jánovo posolstvo
Ján účinkoval v Palestíne, ktorá bola v 1. storočí pod nadvládou Rímskej ríše s kultom cisára (osoba cisára požívala takmer božskú úctu). V tomto prostredia čase pripravoval ľud na príchod iného kráľovstva - kráľovstva Boha - a ponúkol iné videnie moci: založenú nie na nadvláde a vykorisťovaní, ale na odpustení a pokání ponúknutom všetkým. Jánova osoba a jeho posolstvo boli také silné, že blízke i vzdialené obyvateľstvo zanechávalo svoje pohodlné príbytky a prichádzalo za ním na púšť.
Rieka Jordán, ktorá Jánovi poskytovala vodu na krst, je symbolicky aj hranicou medzi púšťou a zasľúbenou krajinou - je symbolom začiatku čohosi nového. Aj Jánov krst, ktorý pozostával z dvoch protichodných pohybov - ponorenia a vynorenia - symbolizuje zásadnú zmenu: zanechanie starého a prijatie nového štýlu života. Jeho výzva navrátiť sa k Bohu a zmeniť zmýšľanie je platná pre veriacich každej doby. Aj nás by mala inšpirovať, aby sme sa zamysleli, čo nás zotročuje, čo nám nedovoľuje zmeniť sa a vrátiť sa k Bohu.
