Viete, kto bol jeho otec? Achaz. Je preto priam neuveriteľné, že „robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako jeho otec Dávid“ (.2 Kr 18, 3). Keď Ezechiáš prevzal kráľovstvo, mal 25 rokov. Videl hriechy svojho otca aj mravnú skazu, ktorú spôsobil, a nechcel mať na tom podiel. Bol rozhodnutý urobiť nápravu a priviesť národ k Bohu. Keď sa zamyslíme nad neporiadkom, ktorý zdedil, môžeme dospieť k názoru, že počas jedného ľudského života sa dá toho napraviť len málo - ale mýlime sa. V krátkom čase sa situácia úplne obrátila. „Bola to veľká radosť v Jeruzaleme, lebo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nič také v Jeruzaleme nebolo“ (2 Krn 30, 26). Je to podivuhodný príbeh. Keď študujeme jeho život, vidíme, že ho charakterizuje niekoľko základných princípov. Tri z nich môžeme ľahko rozpoznať.
Oddanosť celým srdcom
Prvý princíp, ako konať pre Boha, je oddanosť celým srdcom. „A všetko, čo podnikol pre službu v Božom dome a pre zákon a prikázania, vykonal s úspechom, lebo celým svojím srdcom hľadal svojho Boha“ (2 Km 31, 21). Apoštol Pavol napomína v podobnom duchu: „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom!“ (Kol 3, 23). Šalamún to vyjadruje takto: „Všetko, čo môže urobiť tvoja ruka, urob hneď, lebo v podsvetí, kam sa uberáš, nebude ani činnosti, ani premýšľania, ani múdrosti, ani poznania“ (Kaz 9, 10).
Boh hľadá ľudí, ktorí sa celým srdcom rozhodnú pre neho a jeho službu. Nerozhodný, lajdácky, polovičatý duch tohto veku nie je jeho mierou. Je však ťažké dodržiavať tento biblický štandard v tomto nedisciplinovanom veku. Štandard nášho konania musí byť vysoký. Keď Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma,“ tak to myslel vážne. Stále tu máme prvé prikázanie: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ (Mk 12, 29-30).
Oddanosť jednej veci
Druhá vec, ktorú môžeme pozorovať v živote Ezechiáša, bola jeho oddanosť jednej veci. Pustil sa do hlavnej práce a vytrval pri nej. „V prvom roku svojho kraľovania, v prvom mesiaci, otvoril dvere Pánovho domu a opravil ich. Priviedol kňazov a levitov a zhromaždil ich na východnom priestranstve. A povedal im: ,Počujte ma, leviti! Hneď sa posväťte a posväťte dom Pána, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne všetku nečistotu!“' (2 Krn 29, 3-5). Nedal sa odviesť z cesty ani obrovskou nepriazňou, ani výsmechom ani opozíciou.
Traja rôzni svätopisci udávajú dôvody pre oddanosť jednej veci. Peter hovorí: „Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej“ (2 Pt 3, 10). Všetko v tomto svete je dočasné a pominuteľné. Dve veci pretrvajú tento svet a budú trvať celú večnosť: Božie slovo a duše ľudí. Kto sa venuje týmto dvom veciam, je napojený na večné hodnoty.
Druhý dôvod pre oddanosť jednej veci podávajú Jakubove slová: „Vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne“ (Jak 4, 14). Život je príliš krátky, aby sme ho premrhali. Keď pochopíme túto pravdu, pomôže nám to zotrvať v tomto smerovaní napriek neustálemu bombardovaniu zo strany sveta, ktorý sa nás snaží odkloniť, odvrátiť naše oči od Ježiša. Tretí dôvod pre oddanosť jednej veci podáva Pavol: „A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi“ (1 Kor 15, 58). Keď kráčame priamou a úzkou cestou s pohľadom upretým na Ježiša, máme istotu, že to, čo robíme, má nejakú cenu. Aké vzrušujúce je vedieť, že zatiaľ čo masy strácajú svoj život v bezcenných činnostiach, naša služba pre Krista sa započítava pre večnosť!
Bojovný duch
Spolu s oddanosťou celým srdcom a oddanosťou jednej veci pri plnení svojej úlohy prejavil Ezechiáš zároveň pozoruhodne bojovného ducha. Napriek neuveriteľne nepriaznivým okolnostiam napredoval s entuziazmom a vierou. Jeho poslom, ktorí chodili z mesta do mesta, sa niektorí vysmievali (pozri 2 Krn 30, 10). Spomalilo to jeho dielo? Vôbec nie. „Podobne urobil Ezechiáš v celom Judsku. Robil teda, čo je dobré, spravodlivé a verné v očiach Pána, jeho Boha“ (2 Krn 31,20). Toto je základný duch, s akým sa stretávame v živote Božích vodcov v celej Biblii.
Také je Pavlovo svedectvo (pozri 2 Kor 11, 24-28). Aký bol jeho postoj pri všetkých ťažkostiach? „Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho“ (Flp 1, 29). Apoštol Pavol usmerňuje našu pozornosť na život vojaka, športovca a roľníka: „Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Ježiša Krista. Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal. A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel. Roľník, ktorý sa namáha, má prvý dostať podiel na úrode“ (2 Tim 2, 3-6). Znakom dobrého vojaka je, že robí starosti nepriateľovi. Nepriatelia Kristovho kríža boli nervózni, keď bol Pavol nablízku. Zlatník Demeter bol presvedčený, že pre Pavlovu činnosť v Efeze o všetko príde (pozri Sk 19, 23-28).
Športovec zápasí s protivníkmi, ale veľmi často spočíva jeho hlavný zápas v zápase so sebou samým. Musí prekonať svoje vlastné pochybnosti a obavy, svoju lenivosť, túžbu byť k sebe mäkký. Apoštol Pavol hovorí o bojoch vo svojom vlastnom živote: „A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý“ (1 Kor 9, 25-27).
Roľník je vystavený suchám, povodniam a rôznym druhom škodcov. Prichádzajú búrky, ktoré ničia úrodu i zásoby na zimu. Vtedy to chce pozbierať sa a bojovať. V takej situácii by bolo ľahšie mávnuť rukou a povedať: „Čo sa dá robiť?“ Ale skutočný roľník tak nerobí. Vtedy preukazuje bojovného ducha. Aj žatva pre Božie kráľovstvo nastáva neraz za nemožných okolností. Dvaja králi, otec a syn. Jeden zlý, druhý skvelý. Ich príbehy sme spracovali podľa knihy Biblické princípy vodcovstva od LeRoy Eimsa. Keď budete najbližšie znovu otvárať niektorú historickú knihu Svätého písma, klaďte si pritom otázku: Čo ma Boh chce na príklade tohto kráľa - dobrého či zlého - naučiť pre môj život? Pre život mojej rodiny?“