Stretávame ju v jeruzalemskom chráme pri rodinnej slávnosti, na ktorej jedna betlehemská rodina obetuje Bohu svojho prvorodeného syna. V evanjeliovej správe Anna stojí akoby v úzadí, vedľa starca Simeona, ktorý berie malého Ježiša do rúk a za túto chvíľu, ktorej sa dožil, oslavuje Boha. Na Simeonov chválospev zareagovala aj Anna. V evanjeliu máme Simeonov chválospev i jeho proroctvo, ale o ňom samom nevieme nič. O Anne vieme viac, ale zasa nepoznáme jej chválospev, ktorým velebila Boha a aj iných vyzývala ku vďačnosti voči Bohu. Anna, Fanuelova dcéra nepochádzala z kňazského rodu, ale mala dar proroctva a svedčila o veľkých Božích skutkoch. Prorokyňa Anna bola už v požehnanom veku, keď jej Boh doprial vidieť malého Ježiša. Sedem rokov bola vydatá a po manželovej smrti bola 84 rokov vdovou. Je možné, že bola bezdetná. Ale nepočujeme ju nariekať nad svojím údelom. Zmysel svojho života videla v konaní dobra tam, kde to podľa nej bolo potrebné. Samota a prázdnota ju po manželovej smrti istý čas trápila, preto hľadala zmysluplnú náplň pre svoj život a našla ju v službe Bohu a blížnym.
Dočítame sa o nej, že jej život bol neprestajnou bohoslužbou. Dom modlitby sa stal jej skutočným domovom. Z chrámu neodchádzala, ale pôstom a modlitbami slúžila Bohu vo dne i v noci. Toto vyjadrenie je pre nás zvláštne a nepochopiteľné. Ale v podstate ide o poetické vyjadrenie, že tajomstvo jej života spočívalo v zodpovednej a čo možno najdokonalejšej službe Bohu. Jej spôsob života je výzvou pre nás všetkých. Nezanedbávať modlitbu, nezanedbávať Božie slovo a sviatosti, nezanedbávať bohoslužobné zhromaždenia bratov a sestier na svätých omšiach. My si väčšinou nájdeme, alebo už máme pripravený dostatok výhovoriek, prečo nemáme čas, prečo sa nemôžeme modliť, prečo nemôžeme ísť na svätú omšu. Potrebujeme starať sa o rodiny, o živobytie. Vybaviť veľa vecí. Zaiste... Anna slúžila Bohu a ľuďom ako najlepšie vedela a vládala. Modliť sa, obetovať sa, postiť sa... To nieje vôbec jednoduché a ľahké. Ak to skúšame dlhšiu dobu, zisťujeme, že je to riadna drina. Stretnutia s rôznymi ľuďmi v chráme prinášali rôzne zážitky, ale vytvárali sa aj mnohé duchovné priateľstvá. Tak sa postupne vytvorilo spoločenstvo ľudí, ktorí mali spoločné túžby, bolesti i radosti, spoločné nádeje a očakávania. Bola to skupina tichých Izraelitov, ktorí očakávali veľké Božie skutky.
Keď Boh doprial Anne prežiť mimoriadne Božie zásahy, nemohla mlčať. Anna poznala mnohých Izraelitov, ktorí očakávali spásonosné Božie činy. Jej veľkosť je v tom, že v malom bezbrannom dieťati, ktoré sa narodilo v Betleheme, spoznala prisľúbeného Spasiteľa sveta. Svätý Jozef a Panna Mária odišli z chrámu. O tajomstve Mesiášovho príchodu vedeli oni dvaja a ešte starček a starenka -Simeona Anna. To, že si Boh vybral dvoch starých ľudí, aby sa vo vysokom veku stretli s novonarodeným Mesiášom, je znamením pre nás všetkých, že pre Boha sme všetci dôležití, bez ohľadu na vek, spoločenské postavenie, solventnosť, kultúrne pozadie, náboženskú príslušnosť, farbu pleti či politické nasmerovanie. Prorokyňa Anna z Aserovho kmeňa je pre nás všetkých povzbudením v príkladnej a obetavej službe Bohu. Privádza nás do blízkosti Ježiša Krista a ukazuje nám zmysel a význam pravých ľudských hodnôt pre každého jedného z nás. Prorokyňa Anna stojí pri vytvorení modlitbového spoločenstva v chráme, a tak je príkladom a.povzbudením pre každého kresťana, pre každé kresťanské spoločenstvo i pre celú Cirkev.