O Alžbete a jej manželovi Zachariášovi sa dočítame, že obaja boli spravodliví a bezúhonní pred Bohom. V celom Svätom písme niet podobného vyjadrenia na adresu ďalšej manželskej dvojice. Je to najkrajší výrok o manželoch z Božej perspektívy. Treba hneď pripomenúť, že Alžbeta sa vyvinula do krásy biblickej ženskej postavy s pomocou Zachariáša a Zachariáš sa stal krásnou mužskou postavou s pomocou Alžbety. Ak to vnímame len z pohľadu ženských postáv, iba Alžbeta v Novom zákone a Tamar v Starom zákone dostala takéto pozitívne hodnotenie. Meno Alžbeta je odvodené od hebrejského „Eliševa", čo znamená: „Boh je môj poklad". Alžbeta pochádzala z kňazskej rodiny, z Áronovho rodu.
Možno si myslíme, že všetky deti veriacich rodičov alebo z kňazských rodín, ktoré vyrastajú v ovzduší chrámu, sú dobré a sväté, ale praktický život v pozemskej realite nás učí, že to nie je tak. Veď si len spomeňme na Héliho synov, kňazov v Starom zákone. O pohoršeniach v našej súčasnosti zo strany aktívnych veriacich kresťanov či kňazov netreba osobitne hovoriť. V Lukášovom evanjeliu sa dočítame, že ľud, ktorý čakal na kňaza Zachariáša v chráme, pochopil, že mal stretnutie s Bohom. Za Zachariášovým stretnutím s Bohom musíme vidieť aj jeho manželku, ktorá sa za neho modlila, aby jeho bohoslužba v chráme bola na Božiu česť a slávu. Ale prvé stretnutie Alžbety so Zachariášom po udalosti v chráme nebolo povzbudzujúce. Alžbeta totiž zistila, že jej manžel onemel. Dlho trvalo, kým gestikuláciou a potom napísaným textom na tabuľke vyjadril, čo sa vlastne stalo.
Okrem toho medzi riadkami sa dalo „vyčítať", že onemel pre svoju neveru. Ľuďom kázal o viere, ale on sám pritom nedôveroval Bohu. Nemôžeme sa mu ani veľmi čudovať. Po toľkých rokoch márneho čakania na potomka už bol unavený a nedokázal uveriť prísľubu Božieho posla. No zdá sa, že časom si uvedomil svoju chybu a vyznal vieru v neuchopiteľného Boha. Manželke povedal: „Moja drahá Alžbeta, ja som už neveril, že by sme sa v starobe mohli stať rodičmi... Ale raduj sa, lebo Boh vypočul naše spoločné modlitby. Porodíš syna a dáš mu meno Ján, čiže Boh je milostivý. Počuješ? Porodíš syna, ktorý má pripraviť cestu Spasiteľovi. Alžbetina veľkosť je v tom, že hneď uverila. Božie slovo nám stručne oznamuje, že Alžbeta v tých dňoch počala. Vedela, že je to záležitosť viery, a nie prírodných zákonov. Pre dvoch veľmi dlho čakajúcich starých ľudí to bola skutočná radosť. Boh konečne vypočul ich úpenlivé prosby a odstránil z ich života bolesť neplodnosti, s ktorou sa vo svojej starobe už pomaly začali vyrovnávať.
Ak prežívame radosť, cítime potrebu podeliť sa s ňou. Je pre nás zvláštne, že Alžbeta sa nešla s touto radosťou podeliť s ostatnými. Čítame o nej, že sa stiahla do ústrania a päť mesiacov sa skrývala. Tušíme, že musela mať vážny dôvod. Vedieť mlčať a chrániť svoje tajomstvo, vedia iba Boží muži a Božie ženy. Alžbeta počala v starobe a uvedomovala si, že takáto udalosť sa nemôže zaobísť bez klebiet. Ale ona túžila po tichu a po samote s Bohom. Nechala si preto svoje tajomstvo pre seba. Veď aj manželovu nemotu pochopila tak, že je čas mlčať a čas hovoriť. Čas, ktorý strávila v úzadí, venovala okrem iného čítaniu Božieho slova a pomaly začínala spolu s manželom chápať, prečo obaja museli tak dlho čakať a prečo Boh hneď nevypočul ich modlitby. Alžbeta povedala, že Pán ju milostivo zbavil hanby pred ľuďmi. Aj my sme často duchovne neplodní, keď si veľmi rýchlo zvykneme na stav, keď nás viac spútavajú závislosti ako túžba po duchovnom živote. Alžbeta môže byť príkladom a povzbudením pre každého z nás, ako treba dôverovať Bohu.
Avšak ani Alžbetu, ani jej manžela Pán Boh nevyňal zo zákona utrpenia, ktorému sme podrobovaní všetci. Nikto nám totiž nezaručí, že utrpenie nikdy nepríde. Uplynulo už šesť mesiacov Alžbetinho tehotenstva a jej stav sa už nedal skrývať pred ľuďmi. Alžbeta dostala nečakanú a veľmi vzácnu návštevu. V Galilei mala mladšiu pokrvnú príbuznú, ktorá bola tiež v požehnanom stave. Bola to Panna Mária, ktorá počala za zvláštnych okolností, pretože intímne nežila so svojím snúbencom. Hoci Mária vedela, že neurobila nič, čo by mohlo ohroziť jej vzťah s jej snúbencom, snúbenec jej napriek tomu nedôveroval. Mária mala svoje tajomstvo a cítila sa s ním osamotená. Ale Boží posol ju upokojil, že to nie je až také výnimočné, pretože aj j ej príbuzná Alžbeta počala syna v starobe. A o Alžbete hovorili už desaťročia, že je neplodná. Veď u Boha nie je nič nemožné.
Mária sa potrebovala niekomu zdôveriť so svojím tajomstvom. Preto sa vybrala do Judey, aby navštívila svoju príbuznú Alžbetu a podelila sa so svojou radosťou i s bolesťou. Panna Mária potrebovala niekoho, kto by ju pochopil a kto by ju povzbudil. Alžbetina veľkosť spočíva aj v tom, že napriek svojmu veku nestratila zmysel pre potreby a problémy mladých ľudí. Všetci starší môžu mať v Alžbete vzor, ako nestratiť pochopenie pre potreby mladých ľudí. Alžbeta jej nielen poradila, ale upozornila ju aj na prorockú víziu. Alžbetina samota a mlčanie nebolo zbytočné. Získala v ňom citlivosť pre Božie skutočnosti. Pod vplyvom Božieho Ducha toho vedela oveľa viac, ako Mária očakávala. O Máriinom tajomstve Alžbeta už vedela. Preto Alžbeta Márii jasne a bez zaváhania povedala, že porodí Božieho Syna. „Aj mne odňal Pán moju neplodnosť" - povedala. Ale tvoje položenie je ťažšie ako si myslíš. Ja som šťastná, že matka môjho Pána prišla ku mne.
Alžbeta je síce staršia, ale vie sa úprimne tešiť, že ju mladšia príbuzná prevyšuje slávou. Má v sebe dostatok pokory a vie prijať druhé miesto. Alžbeta i Mária sa navzájom povzbudzujú, posilňujú a napĺňajú Božím Duchom. Ťažko opísať radosť, ktorá zaplavila Alžbetu po narodení jej syna. Keď sa to dozvedeli jej príbuzní a susedia, radovali sa spolu s ňou. Prišiel chlapcov ôsmy deň, deň obriezky. Bol to sviatok celej rodiny a širokého príbuzenstva. V tento deň dieťa dostalo meno a bolo začlenené do izraelského spoločenstva. Všetci sa napĺňali Božím Duchom a všetkých prenikla bázeň pred Bohom. Miestne zvyky však prikazovali, že syn má dostať meno po otcovi. Alžbeta však na základe Božieho vnuknutia trvala na tom, aby chlapec dostal meno Ján. Meno Ján znamená, že Boh je milostivý. Jánovo meno predznamenáva celý Jánov život i jeho poslanie. Ženy z príbuzenstva a zo susedstva zostali prekvapené a preto zavolali otca dieťaťa, aby sa aj on mohol vyjadriť, aké má byť chlapcovo meno. Zachariáš ešte nerozpráva, ale na tabuľku napíše: „Ján je jeho meno!"
Zachariášova rozhodnosť priviedla všetkých do úžasu. Zostala ešte bolesť z toho, že nemôže hovoriť. Až potom, ako sa Zachariáš stotožnil s Božou vôľou, rozviazal sa jeho jazyk a on vyhlásil: „Boh je milostivý - to je jeho meno!" Všetci v duchu ďakovali Bohu a uvažovali: „Čím len bude tento chlapec?" Táto otázka sa ukladá hlboko v srdci matky. Alžbeta cíti, že Boží dar v podobe dieťaťa treba opatrovať a chrániť. Alžbeta tuší spolu s príbuznými, že Boh pripravuje prostredníctvom jej syna niečo veľké. Božie slovo zdôrazňuje, že Pánova ruka bola s Alžbetiným synom. Áno, Pánova ruka bola s ním aj prostredníctvom jeho matky Alžbety. Alžbeta ho spolu s manželom vychovávala a privádzala bližšie k Bohu. A my všetci sa môžeme modliť za to, aby sme mali také matky, akou bola Alžbeta, a takých otcov, akým bol jej manžel Zachariáš.