Zdroj: © Slovo medzi nami, ročník 21, č. 2/2020, s. 68-69 » smn.sk
Datum napsání:
25.02.2020
Kráľ Achaz
Bol to darebák. Keď sa pozrieme na to, čo je o ňom napísané v Písme (2 Kr 16; 2 Km 28; Iz 7), začneme sa čudovať, či jediné, čomu sa venoval, nebolo len vymýšľanie nových spôsobov, ako hrešiť a zvádzať ľudí na hriech. Šestnásť rokov sa váľal v bahne zloby. Dal odliať podoby pohanských bohov a spaľoval im v ohni svoje deti podľa pohanských zvykov. Zatvoril brány Božieho domu a postavil modloslužobné oltáre na každom rohu v Jeruzaleme. Potom po šestnástich rokoch zomrel.
Keď si však spomínané texty prečítate, možno objavíte jednu črtu, ktorá sa priamo nespomína, no je tam - kráľ Achaz sa bál. Bál sa o svoj trón, možno aj život. Chcel upevniť svoju moc, no bitky prehrával. Preto hľadal pomoc, kde sa dalo. Hľadal ju však len ľudsky: „Obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Hovoril si: ,Keďže bohovia aramejských kráľov im pomohli, budem im obetovať a pomôžu aj mne.‘ Ale oni boli na skazu jemu i celému Izraelu“ (2 Km 28, 23). Vyplienil poklady Božieho domu, aby si zabezpečil mier, no nič mu to neosožilo.
„Robil, čo sa Pánovi nepáči“
Tento kráľ je akoby prototypom všetkých tých kráľov, o ktorých Písmo hovorí: „Robil, čo sa Pánovi nepáči“ (2 Km 22, 4a). Ako je možné, že takto robili? V Knihe Deuteronomium Mojžiš určuje, čo má urobiť nový kráľ: „Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si odpíše tento druhozákon do knihy podľa vzoru, ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho. Nech ho má pri sebe a nech z neho číta po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohoto zákona a všetky tieto príkazy“ (17, 18-19). Je takmer isté, že väčšina kráľov to nerobila, lebo keď za čias kráľa Joziáša našli pri opravách a upratovaní Pánovho chrámu Knihu zákona (pozri 2 Kr 22, 8), kráľ po jej prečítaní konštatuje: „Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané“ (v. 13).
O Achazovi vieme ešte jednu dôležitú vec: prihovoril sa mu Boh. Nevedno akým spôsobom, ale Izaiáš píše: „Pán prehovoril k Achazovi...“ (Iz 7, 10). A čo ten urobil? Zdanlivo veľmi pokorne, zbožne hovorí: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána“ (v. 12). Keď si však predstavíme, že takú odpoveď dáva modloslužobník, ten, ktorý dal zatvoriť Boží chrám, tak vidíme, že to nie je nijaká pokora, ale pýcha. „Nechcem Božiu odpoveď! Poradím si sám!“ A možno aj už spomínaný strach: „Čo Boh bude odo mňa chcieť?“
Učíme sa
Od tohto kráľa sa môžeme pre svoj život naučiť pár vecí. Ak máme strach, nehľadajme pomoc mimo Boha. Či je to strach z ľudí, z tmy, zo smrti..., iná pomoc ako Božia nás môže zotročiť. Druhé - ak chceme vedieť, čo Boh od nás požaduje, čítajme Písmo a hľadajme. Boží Duch nám vždy dá vedieť to, čo pre svoj život potrebujeme. Kráľ si neopísal Knihu zákona, nevedel o svojich úlohách a povinnostiach. A tak aj dopadol - konal ako pohanskí králi tej doby. A tretia vec: keď sa nám Boh prihovorí, nebuďme falošne pokorní, ale skutočne pokorne prijmime Božie slovo a dovoľme mu, aby v nás prinieslo úrodu. Spomeňme si na Pannu Máriu...
Bol to darebák. Keď sa pozrieme na to, čo je o ňom napísané v Písme (2 Kr 16; 2 Km 28; Iz 7), začneme sa čudovať, či jediné, čomu sa venoval, nebolo len vymýšľanie nových spôsobov, ako hrešiť a zvádzať ľudí na hriech. Šestnásť rokov sa váľal v bahne zloby. Dal odliať podoby pohanských bohov a spaľoval im v ohni svoje deti podľa pohanských zvykov. Zatvoril brány Božieho domu a postavil modloslužobné oltáre na každom rohu v Jeruzaleme. Potom po šestnástich rokoch zomrel.
Keď si však spomínané texty prečítate, možno objavíte jednu črtu, ktorá sa priamo nespomína, no je tam - kráľ Achaz sa bál. Bál sa o svoj trón, možno aj život. Chcel upevniť svoju moc, no bitky prehrával. Preto hľadal pomoc, kde sa dalo. Hľadal ju však len ľudsky: „Obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Hovoril si: ,Keďže bohovia aramejských kráľov im pomohli, budem im obetovať a pomôžu aj mne.‘ Ale oni boli na skazu jemu i celému Izraelu“ (2 Km 28, 23). Vyplienil poklady Božieho domu, aby si zabezpečil mier, no nič mu to neosožilo.
„Robil, čo sa Pánovi nepáči“
Tento kráľ je akoby prototypom všetkých tých kráľov, o ktorých Písmo hovorí: „Robil, čo sa Pánovi nepáči“ (2 Km 22, 4a). Ako je možné, že takto robili? V Knihe Deuteronomium Mojžiš určuje, čo má urobiť nový kráľ: „Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si odpíše tento druhozákon do knihy podľa vzoru, ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho. Nech ho má pri sebe a nech z neho číta po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohoto zákona a všetky tieto príkazy“ (17, 18-19). Je takmer isté, že väčšina kráľov to nerobila, lebo keď za čias kráľa Joziáša našli pri opravách a upratovaní Pánovho chrámu Knihu zákona (pozri 2 Kr 22, 8), kráľ po jej prečítaní konštatuje: „Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané“ (v. 13).
O Achazovi vieme ešte jednu dôležitú vec: prihovoril sa mu Boh. Nevedno akým spôsobom, ale Izaiáš píše: „Pán prehovoril k Achazovi...“ (Iz 7, 10). A čo ten urobil? Zdanlivo veľmi pokorne, zbožne hovorí: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána“ (v. 12). Keď si však predstavíme, že takú odpoveď dáva modloslužobník, ten, ktorý dal zatvoriť Boží chrám, tak vidíme, že to nie je nijaká pokora, ale pýcha. „Nechcem Božiu odpoveď! Poradím si sám!“ A možno aj už spomínaný strach: „Čo Boh bude odo mňa chcieť?“
Učíme sa
Od tohto kráľa sa môžeme pre svoj život naučiť pár vecí. Ak máme strach, nehľadajme pomoc mimo Boha. Či je to strach z ľudí, z tmy, zo smrti..., iná pomoc ako Božia nás môže zotročiť. Druhé - ak chceme vedieť, čo Boh od nás požaduje, čítajme Písmo a hľadajme. Boží Duch nám vždy dá vedieť to, čo pre svoj život potrebujeme. Kráľ si neopísal Knihu zákona, nevedel o svojich úlohách a povinnostiach. A tak aj dopadol - konal ako pohanskí králi tej doby. A tretia vec: keď sa nám Boh prihovorí, nebuďme falošne pokorní, ale skutočne pokorne prijmime Božie slovo a dovoľme mu, aby v nás prinieslo úrodu. Spomeňme si na Pannu Máriu...
