Nádej neba ...
Pane Ježišu Kriste, v modlitbe adorácie sa zastavujeme v Tvojej prítomnosti ukrytej pod spôsobom chleba. Dnes v liturgii prežívame Tvoje nanebovstúpenie. Odchádzaš k Otcovi, a súčasne nám zanechávaš uistenie: „Ja som s vami, až do skončenia sveta“. Ježišu Kriste, to vlastne Eucharistia je miesto Tvojho prebývania s nami. V každej Svätej Omši môžeme mať účasť na tajomstve Tvojho života na zemi, až po tajomstvo nanebovstúpenia.
Dnes začíname mesiac zasvätený Tvojmu Srdcu. Pane Ježišu, pred 350-timi rokmi si povedal Margite Márii Alacoque: „Moje Božské Srdce tak horí láskou k ľuďom, že ju túži rozliať a obohatiť ľudí svojimi Božskými pokladmi“. Pápež František nás povzbudzuje, aby sme v tomto Svätom Roku putovali do hĺbky Tvojho Srdca, lebo tam je ukrytý prameň každej nádeje. „Nádej sa v podstate rodí z lásky a zakladá sa na láske, ktorý vyplýva zo Srdca Ježiša prebodnutého na kríži“.
Ježišu Kriste, spolu s apoštolmi tvrdošijne pozeráme do neba, do ktorého dnes vystupuješ. V nebi sa totiž splnia všetky sľuby, ktoré nám dal Tvoj Otec. Sv. Pavol hovorí, že tam sa splní nádej nášho povolania, tam budeme mať účasť na bohatstve Tvojej slávy, tam zakúsime plnosť milosti, na ktorej máme na zemi účasť iba čiastočne.
Pieseň: (3-4. verš)
Pane Ježišu, - vedie našu modlitbu pápež František - všetci majú nádej. Nádej je prítomná v srdci každého človeka ako túžba i očakávanie dobra, dokonca ak nevie, čo prinesie so sebou zajtrajšok. Nepredvídateľnosť budúcnosti však niekedy rodí rozporné pocity: od dôvery po strach, od pohody ducha po znechutenie, od istoty po pochybnosti. Často stretávame znechutené osoby, ktoré pozerajú na budúcnosť so skepticizmom a pesimizmom, akoby im nič nemohlo dať šťastie. Kiežby Jubileum bolo pre všetkých príležitosťou k oživeniu nádeje.
Preto sa s vierou približujeme k Tvojmu Srdcu, aby sme čerpali milosť nádeje, ktorú potrebujeme každý deň.
Keď nám chýba láska k našim najbližším doma, voláme: Srdce Ježišovo, horiace ohnisko lásky, zmiluj sa nad nami. Keď denne vidíme tak mnoho nespravodlivosti v spoločnosti i vo svete, voláme: Srde Ježišovo pokladnica spravodlivosti a lásky, zmiluj sa nad nami. Keď upadáme do tých istých hriechov a návykov, voláme: Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné, zmiluj sa nad nami. Keď pociťujeme vnuknutie k ďalšej práci na sebe, voláme: Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých čností, zmiluj sa nad nami. Keď nás preniká smútok a strach, voláme: Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy, zmiluj sa nad nami. Keď sprevádzame nevyliečiteľne chorých, vtedy voláme: Srdce Ježišovo, nádej v Tebe zomierajúcich, zmiluj sa nad nami!
Končíme modlitbou Svätého Otca: „Prosím Pána Ježiša, aby z Jeho Najsvätejšieho Srdca vyplynuli pre nás všetkých pramene živej vody, aby zahojili rany, ktoré si spôsobujeme, aby posilnili našu schopnosť milovať a slúžiť, aby nás povzbudzovali k spoločnému smerovaniu k spravodlivému, solidárnemu i bratskému svetu. Tak to bude do času, keď budeme šťastne zjednotení hodovať v Nebeskom Kráľovstve. Tam bude zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý zharmonizuje všetky naše rozdiely svetlom neustále plynúcim z Jeho otvoreného Srdca. Nech zmŕtvychvstalý Ježiša bude vždy zvelebený!“ (Dilexit nos, 220).